Test: Hyundai Veloster

BRATISLAVA 5. novembra (WEBNOVINY) – Hyundai Veloster vyzerá výborne. Svojimi dravými krivkami okamžite budí pozornosť a dokáže zaujať nie len na prvý pohľad. Je to jednoducho auto, za ktorým sa určite otočíte. Pri dlhšom skúmaní však odhalíte jednu mimoriadne zaujímavú vec. Auto má tri dvere. To tu ešte naozaj nebolo. Nejdem sa hádať s historikmi, no na žiadne iné auto, ktoré má na pravej strane vzadu dvere a na tej ľavej ich nemá, si naozaj nespomínam. Hneď ako zistíte túto vec, začnete sa na Veloster pozerať ináč. Kladiete si otázky ako: „Prečo?“, Načo?“ a podobne.

Dôvody sú minimálne dva. Za prvé, je to praktickejšie, ako keď by ste mali zakaždým, ak potrebujete odviezť niekoho vzadu, odklápať predné sedadlo. Jednoduchšie je teda nastupovanie, ale napríklad aj detskú sedačku vložíte na zadné sedadlá pohodlnejšie. Za druhé, ešte s tým nikto neprišiel, a tak má Hyundai svetové prvenstvo, pokiaľ sa nemýlim. Takže páni, ak sa vám nedarí prehovoriť vašu krajšiu polovičku na športové kupé alebo športový hatchback, Hyundai Veloster má dvere aj vzadu. Máte v rukách argument praktickosti. Sú tam ale iba jedny, aby si Veloster mohol ponechať „imidž“ pravého športového auta.

Interiér

Vo vnútri vyzerá Veloster rovnako pútavo, ako zvonku. Netradičné tvarové a ovládacie prvky sú tu okorenené pekným dizajnom a celkom kvalitným a vkusným prevedením. Túto oblasť teda zvládli v Hyundaii na výbornú. Problém je ale s priestrannosťou. Na predných sedadlách je to pochopiteľne bez obmedzení. Horšie je to ale vzadu. Jasné, možno ste s tým ani nerátali, no Velosteru k dokonalosti veľa nechýba. Na nohy je tam totiž miesta dosť. Problém je s hlavou. Hraničná výška je 180 cm. Hlavu totiž nemáte pod čalúnením stropu, ale pod zadným sklom a pri prejazde nerovnosťami si hlavu udierate do miesta, kde sklo končí a začína strecha. „Veľmi príjemné“. Nižší ľudia by však nemali mať tento problém.

Motor

Na výber máte momentálne bohužiaľ iba jediný motor. Prečo bohužiaľ? Lebo je to obyčajná atmosférická „jedna-šestka“. Produkuje síce neobyčajných 103 kW ( 140 k), no všetko to nadšenie z dizajnu auta z vás opadne už po prvých pár kilometroch jazdy. Nie že by to „neťahalo“, ale dynamika auta sa rozhodne nedá nazvať športovou. Bohužiaľ ani jazdné vlastnosti. K tomu sa ale ešte dostaneme. Každopádne, Hyundai už ohlásil, že „jedna-šestku“ vo Velosteri plánuje nadopovať turbodúchadlom. Mala by mať výkon vyše 200 koní a to už potom bude o inom.

Ešte na margo spotreby. V meste si od vás Hyundai Veloster vypýta zhruba osem litrov benzínu na 100 km. Mimo mesta mu na každých 100 km postačí šesť litrov naturalu. Na diaľnici bude spotreba o liter vyššia.

Jazda

Otvoríte dlhé dvere ako na pravom kupé. Sadnete si a potiahnete za zaujímavo tvarované madlo dverí. Aj keď je Veloster v podstate kupé, pri zapínaní pásu nemusíte predvádzať žiadne gymnastické úkony. Je tam „podávač“. Radenie šesťstupňovej manuálnej prevodovky je presné, no hlučné. To ste ešte nepočuli, však? Ani ja som to ešte asi nikdy nenapísal. Ale na Velosteri sa to proste nedalo prehliadnuť. Každé preradenie bolo doprevádzané trochu rušivým cvakaním. Nebol to mechanický hluk prevodovky. Išlo iba o kulisu radenia. Toto je však iba detail.

Podstatnejším problémom je hlučnosť podvozku. Ten si s nerovnosťami nie len že príliš nerozumie, ešte vás na to aj akusticky upozorní. Jazdné vlastnosti by boli aj celkom fajn, ale iba do chvíle, kým sa v zákrute neobjavia nerovnosti. No a motor? Ten má v podstate na daný objem nadpriemerný výkon, no konštruktéri si dali viac záležať na jeho úspornosti, ako na dynamike. Plynový pedál má veľmi dlhú dráhu a kým nie je takmer na podlahe, tak sa Velosteru veľmi nechce. Potom to už aj celkom ide, ale mal som z toho pocit, že auto musím do svižnej jazdy nútiť. To sa v športovom aute nesmie stať.

Ani odstupňovanie prevodovky nie je najšťastnejšie. Šestka je krátka. Pri 130 km/h točí motor na šestke okolo 3300 ot./min. Autá s päťstupňovými prevodovkami zvyknú točiť 3500 ot./min. Ak už sa myslelo na spotrebu, tak mohla byť šestka dlhšia a ostatných päť prevodov mohlo byť ešte kratších, aby bolo auto dynamickejšie. Bohužiaľ.

Resumé

Naozaj nechýba veľa a Hyundai Veloster by bolo skvelé športové auto. Bohužiaľ, má svoje nedostatky. Má síce skvelý dizajn a vydarený interiér, no na to, aby mohol byť nazývaný športovým autom, by potreboval silnejší motor a hlavne lepší podvozok. Motor už majú Kórejci pripravený. Už len vyladiť podvozok a mohlo by to fungovať. Každopádne, Hyundai je na dobrej ceste. Autá tejto automobilky sú stále lepšie a lepšie. Že vedia spraviť aj dobré športové auto, dokazuje Genesis Coupé. Veloster je však skôr o dizajne, ako o jazdení.

Základná cena modelu – Hyundai Veloster 1.6 GDI Unique: 18 999 €

Základná cena testovanej verzie – Hyundai Veloster 1.6 GDI Extreme: 21 999 €

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Technické údaje: