Test: Hyundai i40 1.7 CRDi – kórejský sen

BRATISLAVA 20. júna (WEBNOVINY) – Nebýva zvykom, že na trh príde najskôr kombi a potom sedan, no v prípade modelu i40 sa Hyundai postaral o výnimku. Kombi verziu sme si už mohli vyskúšať s benzínovou „jedna-šestkou“ pod kapotou, teraz sme v redakčnom teste preverili 1,7-litrový turbodiesel.

Prešlo pol roka a slovenská verejnosť vytriezvela. Hyundai i40 už Slováci poznajú z relatívne masívnej reklamnej kampane a biely sedan už teraz nevzbudzoval toľko pozornosti, ako modré kombi v decembri. Vytriezvel som aj ja a všimol som si niekoľko vecí, ktoré mi pri prvom stretnutí s týmto autom unikli.

Interiér

Pri prvom teste mi na posede za volantom nič neprekážalo. Tentokrát som však presadol do i40-tky z Hyundaia i30 a privítal by som, keby sa dalo sedadlo vodiča spustiť ešte o čosi nižšie. Nie že by mi samotná výška sedenia nejako prekážala, no mal som pocit, že sedím relatívne vysoko voči zvyšku interiéru.

Hyundai i40 sme tentokrát testovali v najvyššej výbave Premium. Už v predtým testovanom kombi s výbavou Style mi v podstate nič nechýbalo, no výbava Premium sa už môže pochváliť aj takými prvkami, ako kožou čalúnené sedadlá, ktoré sú vyhrievané ako vpredu, tak aj vzadu. Tie predné sú dokonca ventilované. Ďalším veľmi príjemným prvkom štandardnej výbavy verzie Premium je vyhrievanie volantu. Šofér v zime ocení aj vyhrievanie predného okna pod stieračmi. Navigácia s parkovacou kamerou je v tejto výbave taktiež samozrejmosťou.

Sedan pochopiteľne nedisponuje tak obrovským batožinovým priestorom ako kombi, aj keď v absolútnych číslach veľa nestráca: 553 vs. 525 litrov. Sedan však nikdy nebude tak prakticky využiteľný. Na druhej strane, sedan je oveľa elegantnejší a pôsobí viac reprezentatívne. Bohužiaľ, konštruktéri podcenili ľahké veko batožinového priestoru a nevybavili ho hydraulickými vzperami. Možno by nebolo treba ani vzpery, ale zišiel by sa tuhší chod, pretože na tom, že človeku padne veko na chrbát počas toho, ako si vyberá veci z kufra, nie je naozaj nič elegantné. Problémy sú s tým najmä pri silnom vetre, alebo keď to človek neodhadne, veko sa odrazí od dorazov a zatvára sa.

Motor

Už v teste kombi verzie s benzínovou „jedna-šestkou“ som písal, že tomuto autu by lepšie pasoval turbodiesel. V tomto teste sa mi to iba potvrdilo. Privítal by som síce silnejší agregát, no aj „jedna-sedmička“ s výkonom 100 kW (136 k) mala neporovnateľne lepší záťah, ako priamovstreková ale atmosféricky plnená benzínová „jedna-šestka“. Krútiaci moment preplňovaného motora, či už benzínového alebo naftového, sa k autu strednej triedy hodí lepšie.

Počas jazdy v meste nám palubný počítač ukazoval priemernú spotrebu 6,5 litra nafty na 100 km. Pri výlete mimo mesta vám na 100 km postačí aj 5,4 litra nafty. Na diaľnici točí motor pri rýchlosti 130 km/h 2600 ot./min., čo je na diesel celkom dosť, no vyššie otáčky motora nepredstavujú znížený komfort jazdy. Spotreba sa na diaľnici pohybuje okolo šiestich litrov.

Jazda

Mením auto každý týždeň a každé jazdí trochu ináč. Detaily ako záber spojky som však nikdy neriešil. Všetko je ale raz po prvýkrát a v mojom prípade je to Hyundai i40 1.7 CRDi. Počas týždňa s týmto autom mi zdochol motor asi toľkokrát, ako sa mi to stane v priebehu celého roka. Spojka zaberá ihneď a takmer naplno. Ešte len začínate púšťať spojku a už je v plnom zábere. Dá sa zvyknúť aj na šibenicu, no na spojku som sa musel sústrediť, čo ma obťažovalo.

V prvom teste som označil riadenie Hyundaia i40 za preposilňované. Pri tom druhom už som to nebral tak tragicky, no všimol som si jeden nedostatok, ktorý sa už len tak nevidí. To auto má normálne vôľu v riadení. V preklade, jemné pohyby volantu okolo stredovej polohy berie riadenie s veľkou rezervou.

Už keď kritizujem, nedá mi nespomenúť diaľkové svetlá. Pri prvom teste som dúfal, že je to iba chyba testovaného auta, no aj druhé testované auto malo rovnaký problém – diaľkové svetlá svietia tak vysoko, že sú v podstate nefunkčné. Stretávacie xenóny boli fajn, no po zasvietení diaľkových sa v podstate nič nezmenilo. Zrejme za to môže príliš komplikovaný tvar svetlometov.

Aby som ale iba nekritizoval, podvozkovo je na tom i40 celkom dobre. Je to komfortná limuzína vhodná na dlhé cesty. Prešiel som s ňou naprieč Slovenskom a nebol som unavený ani po 450 km jazdy. Podvozok je príjemne komfortný a dostatočné pevný. V tomto smere patrí Hyundaiu pochvala.

Resumé

Hyundai ešte nikdy nemal tak dobré auto v strednej triede, akým je Hyundai i40. Oproti Sonate je to obrovský pokrok. Teraz by malo prísť „ale“, však? Nepríde. Teda aspoň nie hneď. Je to totiž priestranná, komfortná limuzína s veľmi príjemným dizajnom, interiérom a v prípade najvyššej výbavy aj s exkluzívnou výbavou. „Diagnostikovaný“ vodič si však toto auto nekúpi. Tým, pre ktorých je aj samotná cesta dôležitá a jazdu autom neberú ako prepravu z bodu A do bodu B, bude prekážať na i40-tke pár detailov. Najmä riadenie, možno trochu vyšší posed, nevydarené diaľkové svetlá a veľmi okrajovo možno aj záber spojky. Každopádne, Hyundai i40 sa dá považovať za silného hráča v segmente D.

Základná cena modelu – Hyundai i40 1.6 GDI Comfort: 19 990 €

Základná cena testovanej verzie – Hyundai i40 1.7 CRDi Premium: 28 990 €

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Technické údaje: