BRATISLAVA 1. decembra (WEBNOVINY) – Od roku 1972 až doteraz je symetrický pohon všetkých kolies poznávacím znamením vozidiel značky Subaru a zárukou špičkových jazdných vlastností i vysokej úrovne aktívnej bezpečnosti. V súčasnosti sa využíva vo všetkých modeloch Subaru s výnimkou najmenšieho Justy. História sa začala písať pred takmer 40 rokmi priekopníckym činom: implantovaním pohonu všetkých kolies do Subaru Leone Kombi.
1972: Subaru Leone AWD
Priekopníkom, ktorý vstúpil do neprebádaných vôd, bol v roku 1972 model Leone Kombi. Subaru uviedlo na trh vôbec prvý sériovo vyrábaný osobný automobil, ktorý využíval pohon všetkých kolies. Dovtedy bol pohon 4×4 známy len z terénnych, úžitkových a vojenských vozidiel.
Leone Kombi, ktoré poháňal štvorvalcový boxer motor s objemom 1,4 litra a výkonom 53 kW (72 k), sa vďaka pohonu všetkých kolies stalo jedným z najpredávanejších automobilov vo svojom segmente. Zároveň odštartovalo prienik pohonu 4×4 do všemožných kategórií vozidiel, v ktorých bol do tejto doby nepredstaviteľným.
1983: Subaru Domingo AWD
Ďalším historickým míľnikom bol október 1983. Subaru vtedy urobilo ďalší krok, ktorý posunul vývoj motorizmu. Rozhodlo sa zaviesť pohon 4×4 do segmentu mikrovanov. Na trh sa dostal model Domingo, ktorý už pred takmer 30 rokmi vytvoril na malej dĺžke 3410 mm priestor pre siedmich pasažierov. Praotca mikrovanov, využívajúceho nezávislé zavesenie kolies, poháňal litrový trojvalec s výkonom 41 kW (56 k).
1984: Subaru Justy AWD
Iba o niekoľko mesiacov neskôr, vo februári 1984, uviedlo Subaru ďalší unikát: prvé malé auto na svete s pohonom všetkých kolies. Ľahučkému Subaru Justy AWD s hmotnosťou iba 640 kg dával silu rovnaký trojvalec, avšak s výkonom mierne zvýšeným na 46 kW (63 k).
Justy si pripísalo aj ďalší primát, keď sa v roku 1987 začalo predávať s elektronicky riadenou bezstupňovou prevodovkou ECVT. V roku 1989 bolo malé Subaru vôbec prvým autom v USA s CVT prevodovkou. Ďalší vývojový stupeň inteligentnej bezstupňovej automatickej prevodovky, pomenovaný i-CVT, využíva Subaru dodnes v modeloch mestských vozidiel pre japonský trh. V automobiloch pre Európu sa používa CVT prevodovka Lineartronic.
1989: Subaru Legacy AWD
Modelom Legacy, uvedeným vo februári 1989, vystúpilo Subaru z radu ostatných japonských výrobcov, produkujúcich najmä vozidlá menších segmentov. Legacy znamenalo dizajnový, ale i technologický prelom aj pre samotnú značku: auto poháňal dvojlitrový boxer motor novej generácie, ktorý už vtedy poskytoval výkon 110 kW (150 k). Legacy sa predávalo v karosárskych verziách sedan a kombi, pričom prvá generácia ponúkala výber medzi náhonom prednej nápravy a symetrickým pohonom všetkých kolies. Ten vďaka optimálnemu rozloženiu hmotnosti, nízkemu ťažisku a symbióze s vyladením podvozka poskytoval autu nadštandardné jazdné vlastnosti a vysokú mieru aktívnej bezpečnosti.
Pre vynikajúce ohlasy zákazníkov sa Subaru rozhodlo vyrábať druhú generáciu (1994) od roku 1996 výlučne s pohonom všetkých kolies. Predný náhon zostal ako opcia iba pre domáci japonský trh.
Subaru Legacy lámalo rekordy už od svojej premiéry. Už v januári 1989 sa podarilo prekonať svetový rýchlostný rekord na 100 000 km. Legacy RS túto vzdialenosť zdolalo za 447 hodín, 44 minút a 9,887 sekundy (približne 18 dní) pri priemernej rýchlosti 223,345 km/h. Rekord na dráhe Arizona Test Center v blízkosti amerického Phoenixu potvrdila aj FIA.
Na trať vyrazili tri Legacy, pričom museli jazdiť nonstop: zastávky boli povolené len na tankovanie, prezúvanie pneumatík a výmenu jazdcov. Prekonanie trasy, zodpovedajúcej dva a pol násobnej ceste okolo zemegule, potvrdzuje spoľahlivosť vozidiel japonskej značky. Všetky tri Legacy prišli až do cieľa a všetky prekonali dovtedajší rekord o viac ako 10 km/h.
V roku 1990 sa Legacy po prvý raz zúčastnilo na rely. Išlo o 38. Safari Rallye, označované za najbrutálnejšie rely histórie – ťažkú trať totiž komplikovalo extrémne počasie. Z 59 štartujúcich posádok prišlo do cieľa v Nairobi iba desať. Legacy nasadilo päť vozidiel do kategórie A a jedno do kategórie N. To aj zvíťazilo: ako jedinému sa mu totiž podarilo preťať cieľovú pásku, pričom bolo vôbec prvým autom skupiny N, ktoré prišlo do cieľa v histórii pretekov.
1993: Subaru Impreza AWD
Podobne ako Legacy, aj model Impreza bol v prvej generácii k dispozícii s pohonom prednej nápravy alebo všetkých kolies. Impreza AWD tiež využívala architektúru plochého boxer motora so symetrickým pohonom 4×4. Od druhej generácie (2001) sa už model vyrábal výlučne s pohonom všetkých kolies.
Symetrický pohon 4×4 slávil športové úspechy aj v Impreze. Jej nástup do Majstrovstiev sveta v rely (WRC) priniesol Subaru v troch rokoch za sebou (1995, 1996 a 1997) tituly majstra sveta v Pohári konštruktérov. V roku 1995 získal titul šampióna WRC Richard Burns, aby si prvenstvo zopakoval v roku 2001. O dva roky neskôr sa majstrom sveta vo farbách Subaru stal Petter Solberg.
