Retro: Lincoln Continental (1970-1979)

BRATISLAVA 31. júla (WEBNOVINY) -Automobilka Lincol vznikla ako divízia luxusných automobilov patriaca Fordu. Práve model Continental bol po dlhé desaťročia „vlajkovou loďou“ tejto automobilky, čiže zjednodušene povedané, išlo o to najluxusnejšie, čo Ford dokázal ponúknuť.

Ako už bolo spomenuté, prvá generácia modelu Continental prišla na svet v roku 1939, no pán Peter je majiteľom auta z roku 1979. Ide teda už o štvrtú generáciu tohto modelu. Auto je zaujímavé svojimi maskovanými svetlometmi. Kryty predných svetiel sa pri ich aktivácii automaticky zasunú. Lincoln Continental sa pôvodne vyrábal ako dvojdverový sedan. Za príplatok si bolo možné objednať úpravu „Town Car“ (štvordverový sedan), alebo „Town Coupé“ (dvojdverové kupé). Peter je majiteľom verzie „Town Car“, ktorá však pochádza zo špeciálnej 1 500-kusovej série „Collector’s Series“. Tá mala ako štandard takmer všetky prvky z rozsiahleho zoznamu príplatkovej výbavy. Dostupná bola iba v troch farbách: modrej, bielej a vzácnej modrej s vinylovou strechou, ako má pán Peter.

Na fotkách to možno nie je až také evidentné, no keď sa s týmto autom stretnete naživo, upútajú vás predovšetkým jeho enormné rozmery. Veď do dĺžky šiestich metrov chýba autu iba necelých osem centimetrov. Na šírku meria tak isto pôsobivých 210 centimetrov. Váha tohto kolosu sa v závislosti od konkrétneho modelu pohybovala medzi 2 050 až 2 400 kg.

Interiér

Cena tohto auta sa vyšplhala na v tom čase astronomických 22 000 amerických dolárov. Auto však malo vo výbave také veci, o ktorých sa môže niektorým autám snívať aj dnes. Posilňovač riadenia a klimatizácia boli samozrejmosťou. Toto auto má však bočné svetlomety prisvetľujúce zákruty, tempomat, elektrické ovládanie sedadiel, vyhrievané spätné zrkadlá alebo dokonca aj systém, ktorý nedávno predstavil Opel ako novinku vo svojej Insignii. Ide o automatické prepínanie stretávacích a diaľkových svetiel.

Myslím si, že ak napíšem, že sedenie v tomto aute je mimoriadne pohodlné, nevystihnem to dostatočne. Ak totiž otvoríte dvere tohto auta, naskytne sa vám pohľad na luxusný „salónik“ s dvoma „kreslami“ vpredu a „gaučom“ vzadu. Sedenie na zadných sedadlách je veľmi vzdialené aj tým luxusnejším sedanom súčasnosti. V každom modernom aute sú totiž relatívne striktne vytvarované dve miesta a to prostredné je skôr núdzové. V Lincolne máte vzadu „gauč“. Nech si sadnete kdekoľvek, všade máte dostatok komfortu a miesta nazvyš.

Motor

Auto poháňal obrovský osemvalec „big-block“ s objemom až 7,5 litra. V roku 1977 bol tento agregát doplnený „menším“ 6,6 litrovým motorom „small-block“, ktorý je aj v Petrovom aute. Z tohto objemu produkuje motor „iba“ 168 kW (230 k.) Americké veľkoobjemové motory tých čias však boli povestné svojou nezničiteľnosťou, pretože mali ešte veľké výkonové rezervy a tak sa počas svojej činnosti veľmi nenamáhali. Motor je kombinovaný s trojstupňovou automatickou prevodovkou, prostredníctvom ktorej roztáča kolesá zadnej nápravy.

Jazda

Pri šoférovaní Lincolnu máte naozaj pocit, že auto riadite z akéhosi kresla a pred sebou máte veľké kormidlo. Pocit plavby loďou okrem iného umocňuje aj predná kapota „veľkosti Škody Fabia“, ktorú tlačíte pred sebou a tak mäkké pruženie, že ľuďom so slabším žalúdkom by mohla hroziť morská choroba. Motor je veľmi dobre odhlučnený. Vidlicový osemvalec má však prirodzene veľmi kultivovaný chod a o jeho práci pasažieri takmer nič nevedia. Dozvedia sa to až vtedy, keď vodič zatlačí na plynový pedál o čosi dôraznejšie. Ani vtedy však Lincoln nevydáva žiadne nedôstojné zvuky, iba decentne zvýši tempo jazdy. O spomaľovanie sa starajú kotúčové brzdy na všetkých štyroch kolesách, no povedzme si pravdu, auto s hmotnosťou minimálne dve tony by si na dnešné pomery žiadalo kotúče s väčším priemerom.

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Rozhovor s majiteľom:

Prečo ste sa rozhodli práve pre toto auto?

Veteránom sa venujem už dlho a mal som ich už niekoľko. Začínal som s európskymi modelmi značky Ford, no po jednom zraze amerických automobilov, ktorého som sa zúčastnil, ma veľmi zaujali tieto veľké americké modely. Dostal som sa k veľmi špeciálnemu autu – pohrebáku z americkej divízie značky Ford. To bolo moje prvé americké auto. To som však predal, ale chcel som ostať pri „amerikách“. Jeden pán v Čechách so slušnou zbierkou nie len amerických veteránov mal na predaj tento Lincoln, ktorý navyše pochádza z limitovanej edície Collector’s Series. Dalo by sa povedať, že to bola láska na prvý pohľad. Stačilo mi, že auto bolo pojazdné.

Ako dlho už vlastníte toto auto?

Lincolna mám od roku 2006, čiže bude to už päť rokov. Auto síce nebolo v zlom stave, no chvíľku mi trvalo, kým som ho dostal do takej kondície, v akej ho vidíte dnes.

Ako je to s náhradnými dielmi?

S náhradnými dielmi to nie je až také zlé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, keďže ide o auto zaoceánskej produkcie. V dnešnom svete si však cez internet viete zohnať použité diely, prípadne objedať nové takmer všetko. Je to iba otázkou peňazí. Na Slovensku však máme firmy, ktoré sa zaoberajú klasickými americkými automobilmi, takže väčšinou si zháňam diely prostredníctvom nich. Je to hlavne jednoduchšie, pretože ak hľadám niečo sám na internete, zaberie to viac času a aj tak nemám istotu, že mi poštou príde práve to, čo potrebujem.

Jazdíte s týmto autom každý deň?

Nie, na bežné jazdenie mám iné auto. Navyše, so spotrebou približne 18 litrov na 100 km, by to nebol práve najekonomickejší spôsob prepravy. Toto je auto pre radosť. Z garáže ho vyberám iba občas, ak je nejaká veteránska akcia, alebo keď mám jednoducho chuť sa previezť. Niekedy odveziem aj svadobčanov a keďže takéto auto je dosť raritné nie len u nás, zapožičiavam ho aj na filmovanie alebo fotenie.

Technické údaje:

Ondrej Rabatin / Webnoviny.sk