BRATISLAVA 29. januára (WEBNOVINY) – Ako naznačuje už aj kódové označenie modelu, Ferrari F40 vzniklo pri príležitosti osláv štyridsiateho výročia založenia automobilky Ferrari. Zámer osláviť štyridsiate výročie vzniku automobilky špeciálnym modelom oznámil Enzo Ferrari 6. júla 1986. O F40-tke hovoril ako o výnimočnom aute, na ktoré sa bude dlho spomínať. O rok neskôr stiahol plachtu z hotového auta pred zrakmi motoristických novinárov z celého sveta. V pláne bolo vyrobiť iba 300 kusovú sériu, no Ferrari F40 bolo tak ohromujúce, že po tom, čo vzniklo 300 kusov výroba pokračovala až do roku 1992 a celkovo bolo vyrobených 1315 kusov.
V jednoduchosti je krása
Ikonický dizajn modelu F40 je dielom Leonarda Fioravantiho z dizajnového štúdia Pininfarina. Prvoradá bola aerodynamika, no F40-tka vyzerá aj tak dravo a agresívne. Dizajn je to pritom čisto účelný. Koeficient odporu vzduchu má hodnotu 0,34. Mimoriadnu prioritu, nie len pri navrhovaní karosérie, mala nízka hmotnosť, a tak je takmer celé auto vyrobené z karbónu, kevlaru a hliníka. Dokonca ani okná nie sú sklenené, ale plastové.
Už keď sme pri oknách, na elektrické sťahovanie okien rovno zabudnite. Na prvých kusoch sa dokonca ani nedali sťahovať celé okná. Časť okna bola posuvná. To muselo stačiť. Celkovo bol interiér veľmi sparťanský. Nebolo tam v podstate nič. Iba dve škrupinové sedadlá, ktoré sa nedali pozdĺžne nastavovať, volant, pedále a charakteristická otvorená kulisa radiacej páky. Ferrari F40 nie len že nemá rádio alebo centrálne uzamykanie, nemá žiaden airbag ani posilňovač riadenia, či posilňovač bŕzd alebo ABS.
F40-tka nemá v interiéri ani žiadne koberčeky, a tak môžete obdivovať karbónovo kevlarovú podlahu. Na lakovanie jedného auta v Maranelle používali iba dva litre červeného laku. Lakovanie bolo teda dosť nekvalitné a na niektorých autách miestami presvitala karbónová štruktúra karosérie. Výsledkom však bola hmotnosť iba 1104 kg a vďaka nej úžasná ovládateľnosť. Podľa viacerých odborníkov je Ferrari F40 najlepším Ferrari všetkých čias. Nízka hmotnosť je pochopiteľne veľký predpoklad k úspechu, no bez brutálneho motora, ktorý reve za chrbtami pasažierov, by to F40-tka ďaleko nedotiahla.
Turbo éra
Na pohon slúžil vidlicový osemvalec so zdvihovým objemom valcov iba necelé tri litre. Ferrari F40 bolo jedno z mála sériovo vyrábaných modelov značky so vzpínajúcim sa žrebcom v logu, ktorý mal prepĺňaný motor. Dopovali ho totiž dve turbodúchadlá. Relatívne malý motor tak bol schopný vyprodukovať 352 kW (478 k) pri 7000 ot./min. a 577 Nm pri 4000 ot./min. Tieto čísla sú sami o sebe veľmi pôsobivé, no ak zohľadníme hmotnosť 1104 kg, získame skvelý pomer výkon/ hmotnosť 433 koní na tonu. Pre porovnanie, súčasné Ferrari 458 Italia má 378 koní na tonu. F40-tka zrýchľuje na stovku za aj dnes veľmi pôsobivých 4,5 sekundy a maximálna rýchlosť prevyšuje 320 km/h.
Koncom 80-tych rokov minulého storočia ešte nebolo prepĺňanie motorov na takej úrovni, ako je dnes, a tak fungoval motor ako keby v dvoch režimoch – do 3500 a od 3500 ot./min., kedy vás dve turbá kopnú do chrbta a katapultujú auto smerom k horizontu. Šoférovať Ferrari F40 teda nebolo práve najjednoduchšie, aj keď auto bolo mimoriadne vyvážené. Stačí, ak si vodič nedá pozor a pri zrýchľovaní na výjazde zo zákruty ručička otáčkomera pretne hranicu 3500 ot./min. – skvelý predpoklad na ukážkové hodiny. K jednoduchosti ovládania neprispieva ani tuhý chod všetkých možných ovládacích prvkov – od volantu, cez radiacu páku až po všetky tri pedále. Ak sa však niekomu podarí skrotiť tohto vzpínajúceho žrebca, dokáže mu sprostredkovať jeden z najúžasnejších motoristických zážitkov.
