Koncern Stellantis nedávno oznámil ukončenie vývoja a výroby úžitkových automobilov jazdiacich na vodík. Výrobca tvrdí, že ďalšie investície do vodíkových automobilov nemajú zmysel v strednodobom horizonte, a preto vývoj nebude pokračovať.
Nedostatočná infraštruktúra, vysoké ceny
Ako hlavný dôvod ukončenia niekoľkoročného snaženia o rozbehnutie sériovej výroby a predaja vodíkových dodávok uvádza najmä nedostatočnú vodíkovú infraštruktúru, vysoké náklady na vývoj a nenaplnenú potrebu podpory nákupu vodíkových dodávok zo strany vlád a EÚ. Stellantis neočakáva, že by sa do konca dekády, vzhľadom na vyššie uvedené, podarilo rozbehnúť predaj vodíkových dodávok vo významnejšom meradle.
MG vybalilo v Goodwoode všetky karty: Nové modely IM5, IM6, CyberX i Jozefa Kabáňa – VIDEO, FOTO
„V kontexte mobilizácie rezerv spoločnosti smerom k splneniu prísnych CO2 regulácií v Európe, Stellantis sa rozhodol ukončiť svoj program vývoja vodíkových palivových článkov,” povedal Jean-Philippe Imparato, šéf Stellantisu pre Európu. „Trh s vodíkovými autami zostáva úzko vyhraneným segmentom bez vyhliadky na strednodobú ekonomickú udržateľnosť.”
Stellantis sa tak pri svojej modelovej ofenzíve pri osobných i úžitkových vozidlách sústredí najmä na elektrické a hybridné modely. Spoločnosť tvrdí, že ukončenie vývoja nebude mať vplyv na zamestnanosť, pretože závody Hordain vo Francúzsku a Gliwice v Poľsku, v ktorých sa mali dodávky vyrábať, majú aj iné projekty a pracovníci výskumu a vývoja budú “prevelení” na iné oblasti.
Vodíková dodávka?
Pod pojmom vodíková dodávka sa myslí dodávka, respektíve úžitkové vozidlo poháňané elektromotorom, prípadne elektromotormi. Energiu potrebnú na pohon systém čerpá z vodíka uloženého v tlakových nádržiach prostredníctvom vodíkových palivových článkov. Obvykle je súčasťou systému i trakčná batéria, kam sa ukladá energia z rekuperačného brzdenia a z výroby v palivovom článku.
Opel Grandland ako elektromobil, hybrid, plug-in hybrid aj AWD – FOTO
Stellantis už v malých sériách vyrábal viacero typov dodávok pod viacerými značkami. Opel mal napríklad model Vivaro-e Hydrogen s vodíkovým pohonom s dojazdom na jedno tankovanie na úrovni 400 km. Jeho 45 kW palivový článok bol skombinovaný s 10,5 kWh batériou, ktorá sama o sebe vedela zabezpečiť 50 km elektrického dojazdu. Vivaro-e Hydrogen ponúklo až 6,1 m3 objemu úžitkového priestoru a nosnosť do 1t.
Palivové články
Výhodou tohto systému v porovnaní s čisto batériovým elektrickým pohonom je absencia veľkej a ťažkej batérie s vysokým zastúpením drahých kovov a zemín. K tomu treba prirátať tiež vysoké dojazdy, ktoré závisia od veľkosti nádrží so stlačeným vodíkom. Ďalšou výhodou je tiež násobne rýchlejšie dopĺňanie paliva v porovnaní s nabíjaním batérie. Takýto systém vodík nespaľuje, výsledkom chemickej reakcie v palivovom článku je okrem energie čistá voda, ktorá kvapká z výfuku vozidla.
Nevýhodou systému je veľmi slabá sieť doplňovacích staníc v Európe i skutočnosť, že vodík – aj keď je najčastejším prvkom vo vesmíre, je veľmi “šikovný.” Dokáže uniknúť aj z tých najlepších nádrží, vôbec sa mu nechce zostať len v čistej vodíkovej forme a napriek svojmu potenciálu na energetické zhodnotenie nie je energetická hustota vodíka príliš vysoká.
Nová Mazda CX-5 je tu: väčšia, priestrannejšia s novými schopnosťami a bez manuálu – VIDEO, FOTO
To znamená, že v nádržiach musí byť pod vysokým tlakom, aby ho bolo dosť a zároveň sa dosť ťažko vyrába. Energeticky náročná výroba i komplikovaný prevoz i skladovanie zvyšujú jeho cenu a znižuje efektivitu pohonu (cca 40%). Cenu samotného vodíkového vozidla zvyšuje tiež pomalý a veľmi drahý vývoj palivových článkov i získavania vodíka ekologickými spôsobmi.
Napriek týmto nevýhodám však z pohľadu viacerých automobilových výrobcov sú výhody príliš veľké, než aby sa vodík úplne zavrhol. Najväčšími zástancami vodíkového pohonu v nákladnej ale i osobnej doprave sú Toyota, BMW, Honda, General Motors, či Renault. Naopak firmy ako Volkswagen a dnes i Stellantis vo vodíku nevidia zmysel ešte mnoho rokov.
