Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken neočakáva, že by nadchádzajúce rokovania s Ruskom o napätí pre zhromažďovanie ruských vojenských síl v blízkosti Ukrajiny priniesli nejaký prelom.
Najpravdepodobnejší pozitívny výsledok podľa neho bude dohoda o deeskalácii napätia v krátkodobom horizonte a návrat k rokovaniam vo vhodnom čase v budúcnosti. Spojené štáty však podľa neho musia vidieť deeskaláciu napätia, aby nastal naozajstný pokrok.
„Je veľmi ťažké vidieť, že sa to deje, keď tam pokračuje eskalácia, keď má Rusko zbraň pri hlave Ukrajiny so 100-tisíc vojakmi blízko jej hraníc, s možnosťou zdvojnásobenia vo veľmi krátkom čase,“ vyjadril sa Blinken v relácii This Week televízie ABC.
Deeskalujúce opatrenia
Na Blinkenovo vyjadrenie ostro reagoval námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov. „Požiadavky Spojených štátov a ďalších krajín NATO, aby sme vykonali deeskalujúce opatrenia na našom území sú vylúčené z diskusie,“ povedal diplomat pre agentúru Tass.
Rjabkov bude viesť ruskú delegáciu na pondelkových rozhovoroch s USA v Ženeve, americkú delegáciu povedie námestníčka ministra zahraničia Wendy Sherman. V stredu budú ruskí zástupcovia v Bruseli rokovať s NATO a ďalšie inkluzívnejšie rokovania sa uskutočnia vo štvrtok vo Viedni.
Obavy z útokov
Zhromažďovanie ruských vojsk na hranici s Ukrajinou vyvoláva na Západe obavy, že Moskva plánuje útok na svojho suseda. To Kremeľ popiera, od Západu však žiada bezpečnostné záruky, ktoré by vylúčili rozšírenie NATO o Ukrajinu a ďalšie postsovietske štáty aj odchod amerických vojakov a zbraní z častí Európy blízko Ruska.
USA a ich spojenci tvrdia, že sú to nesplniteľné požiadavky, ktoré Moskva navrhla za účelom odvrátenia pozornosti a rozporu, no sú ochotní o nich rokovať.
Akákoľvek ruská intervencia na Ukrajine bude mať podľa nich „obrovské následky“ v podobe prísnych sankcií, ktoré by dramaticky uškodili ruskému hospodárstvu.