Ekonomická kríza, akú vyvolala pandémia nového koronavírusu COVID-19, môže byť na Slovensku veľmi bolestná. Ani analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Juraj Karpiš nevidí budúcnosť ružovo: „Vidím potenciál aj pre horšie scenáre, ako v prípade finančnej krízy z roku 2008,“ obáva sa.
Obrovský problém sme si ale vyrobili sami. Za ostatných 10 rokov, kedy naša ekonomika zažívala dobré časy a rástla, sme nič neusporili a vchádzame do krízy s relatívne veľkým deficitom a bez významnejších rezerv. Zároveň sme nepohli ani s nutnými reformami. Máme tak vysoké dane a žiadnu rezervu.
S tým súhlasí aj Karpiš: „Je to veľký problém, ktorý novej vláde výrazne obmedzí možnosti,“ vysvetľuje.
Koronavírus útočí na ekonomiku. Vlády sa snažia spasiť firmy pred krachom
Európa mala problémy už skôr
Pri súčasnej situácii už nie je otázkou, či spadneme do recesie, ale aká bude hlboká. „V závislosti od vývoja situácie okolo koronavírusu to môže byť 5 percent, 10 percent a možno aj viac,“ myslí si Karpiš.
Slovenská ekonomika je extrémne otvorená, sme závislí od vývoja v ostatných krajinách. Dôležité sú najmä Nemecko či Francúzsko, kde už tiež COVID-19 spôsobuje narastajúce problémy.
„Predpoklad, že sa po dvoch-troch mesiacoch výkyvu vrátime k predchádzajúcemu životu, sú podľa mňa príliš optimistické,“ hovorí Karpiš a upozorňuje na problémy, ktoré mala Európa už skôr.
„Problémy som vnímal už pred nástupom koronavírusu. Málokto si asi teraz spomenie, že šéf ECB naštartoval kvantitatívne uvoľňovanie už na jeseň 2019, pretože európskej ekonomike sa už vtedy nedarilo.“
Štáty Európskej únie odignorovali situáciu v Číne, na koronavírus sa nepripravili
Likvidácia firiem
Súčasná kríza podľa neho povedie k likvidácii slabších firiem. „Ekonomika sa zmení na realitu, ktorá bude o niečo chudobnejšia, ako tá pôvodná. Niektoré firmy zbankrotujú, niektoré sa budú musieť zmenšiť,“ varuje.
Toto obdobie bude bolestivé, sprevádzané rastom nezamestnanosti. „Treba pomôcť zamestnávateľom, aby ekonomika po skončení krízy začala opäť pracovať a nasala späť nezamestnaných,“ hovorí Karpiš.
Kľúčovou úlohou štátu je zvládnuť pandémiu. Prvý dôležitý krok už odchádzajúca vláda urobila – zabezpečila sociálnu izoláciu, aby sa spomalilo a zastavilo šírenie vírusu. „Druhý krok ale ešte stále treba spraviť, tým je masívne testovanie. Stále sme testov spravili veľmi málo. Ak nenájdeme nakazených, budeme mať oveľa väčší problém, ako máme teraz. To je kľúčová úloha štátu,“ upozorňuje analytik.
Európska komisia zriadi miliardový fond na prekonávanie negatívnych dopadov epidémie
Trhy majú limity
Až v druhom rade sa vláda musí sústrediť na pomoc firmám a podnikateľom. „Štát však nemôže vyriešiť ich zlú situáciu mávnutím čarovného prútika,“ upozorňuje Karpiš. Štát má podľa neho nástroje, ktorými môže zmierniť dopady krízy, ako odklad platenia daní, odpustenie odvodov živnostníkom či úverovanie.
Keď sa v súčasnosti pozrieme na európske krajiny, všade vidíme v snahe pomôcť ekonomike a firmám veľmi nákladné opatrenia. Všetky tieto krajiny dúfajú, že si na to budú vedieť požičať na trhoch.
„Trhy však majú svoje limity. Požičať si budú chcieť všetci a úroky tak budú rásť. Obávam sa, že naozaj poslednou pokladničkou opäť bude centrálna banka,“ myslí si analytik a predpokladá, že táto kríza bude extrémne nákladná, či už hovoríme o nákladoch spojených s potlačením pandémie, ale aj sekundárnych nákladov z hľadiska ekonomických efektov.
Kazenie peňazí
„Predpokladám, že sa nakoniec všetko bude financovať z kazenia peňazí,“ obáva sa. Takéto kroky ale podľa neho narúšajú signály v ekonomike, prerozdeľujú bohatstvo a vedú k zníženiu produktivity.
„Videli sme to aj po poslednej finančnej kríze. V dôsledku toho, že sa proti nej bojovalo najmä cez centrálne banky, zažili sme najpomalší rast po II. svetovej vojne. A to nielen v eurozóne, ale ja USA,“ vysvetľuje.
Očakáva pritom, že tieto negatívne efekty sa ešte znásobia, ak sa centrálne banky zapoja do boja aj proti tejto kríze.