Vianoce patria medzi najrozšírenejšie sviatky na svete, no spôsoby, akými sa oslavujú sa v rôznych kútoch sveta líšia. Popri kresťanskom príbehu o narodení Ježiša sa v mnohých krajinách zachovali rituály, ktoré majú korene v pohanských obradoch, ľudových poverách či dokonca v moderných marketingových stratégiách.
Od vyprážaného kurčaťa v Tokiu cez schované metly v Nórsku až po betlehemy z reďkoviek v Mexiku ukazujú vianočné zvyky, že význam sviatkov sa formuje nielen vierou, ale aj prostredím, históriou a každodenným životom ľudí. Pozreli sme sa na tie najzaujímavejšie tradície zo sveta.
Japonsko: vyprážané kura ako symbol moderných Vianoc
V Japonsku nie sú Vianoce náboženským sviatkom. Kresťania tvoria len malé percento obyvateľstva a 24. december sa vníma skôr ako spoločenská či partnerská udalosť, podobná Valentínu. Tradícia vianočnej večere v reťazci KFC vznikla začiatkom 70. rokov 20. storočia, keď japonská pobočka spoločnosti hľadala spôsob, ako osloviť miestnych zákazníkov. Keďže pečený moriak, typický pre americké Vianoce, bol v Japonsku prakticky nedostupný, vyprážané kura sa prezentovalo ako jeho náhrada.
skryte
Kampaň mala nečakaný úspech a postupne prerástla do zaužívaného rituálu. Dnes si rodiny aj páry objednávajú špeciálne „vianočné menu“ priamo v pobočkách reťazca KFC, často s niekoľko týždňovým predstihom. Balíky zvyčajne obsahujú vyprážané kuracie mäso, vianočný koláč a niekedy aj šumivé víno. Tí, ktorí sa chcú najesť priamo v KFC si musia vystáť dlhý rad pred pobočkou. V Japonsku šikovný marketing dokázal vytvoriť novú tradíciu, ktorá sa v priebehu jednej generácie pevne usadila v kultúre.
Nórsko: Vianoce ako noc temných síl
V severských krajinách sa Vianoce dlho spájali s najkratšími dňami v roku a so zimným slnovratom. V Nórsku sa zachovala predstava, že počas vianočných nocí sa hranica medzi svetom ľudí a duchov oslabuje.
Najsilnejší trend Vianoc 2025, anti-gift movement: Prečo ľudia prestávajú kupovať darčeky?
Podľa starých ľudových povier sa práve v tomto období pohybovali čarodejnice a zlé bytosti, ktoré mohli lietať oblohou na metlách. Aby sa predišlo nešťastiu, metly sa schovávali na povaly alebo do zamknutých miestností. Hoci dnes ide už len o symbolický zvyk, v niektorých domácnostiach sa metly stále odkladajú – len tak, „pre istotu“.
Filipíny: najdlhšie Vianoce na svete
Filipíny sú najväčšou kresťanskou krajinou Ázie a Vianoce tu majú výnimočné postavenie. Oslavy sa začínajú už v septembri, keď sa v rádiách a nákupných centrách objavujú vianočné piesne. Tento jav sa miestne označuje ako „ber months“ – mesiace končiace na „-ber“. V septembri začínajú mnohé rodiny s veľkým vianočným upratovaním, veľkolepou vianočnou výzdobou, nákupmi darčekov a začína sa už aj vypekať.
Koledovanie je ďalším tradičným zvykom na Filipínach, ktorá sa tam narozdiel od Slovenska pomerne silno zachovala. Ľudia chodia po uliciach, spievajú vianočné piesne a klopú na dvere susedom, aby im popriali požehnané sviatky. Filpínci sú veľkí fanúšikovia Vianoc a na mnohých miestach sviatočnú atmosféru cítiť počas celého roka. Vianoce sú najobľúbenejším sviatkom aj kvôli tomu, že katolícka cirkev tu má veľmi hlboký vplyv na kultúru aj tradície. Kresťanstvo bolo prvýkrát zavedené na Filipínach španielskymi misionármi počas 16. storočia, v čase španielskej koloniálnej éry.
skryte
Štedrý večer je typický bohatou rodinnou hostinou zvanej Noche Buena, ktorá sa konzumuje po polnočnej omši. Na štedrovečernom stole nájdete ryžové koláče, sladkosti a pečené prasa, ktoré sa pripravuje len raz do roka. Ulice a domy zdobia farebné lampióny paról, ktoré majú tvar hviezdy a symbolizujú Betlehemskú hviezdu.
Káčer Donald ako švédsky národný vianočný rituál
Každý rok na Štedrý deň o 15.00 hodine vysiela švédska verejnoprávna televízia program Káčer Donald a jeho priatelia želajú veselé Vianoce. Ide o zostrih klasických animovaných filmov z produkcie spoločnosti Disney. Prvé vysielanie sa uskutočnilo v roku 1959, v období, keď mala televízia vo Švédsku len jeden kanál a obmedzený program. Napriek rozšíreniu streamovacích služieb a digitálnych médií si program dodnes udržiava miliónové publikum a patrí medzi najsledovanejšie televízne vysielania roka.
Pre mnohé rodiny má sledovanie Káčera Donalda charakter nemenného rituálu a patrí mu počas Vianoc na obrazovkách také čestné miesto ako na Slovensku Mrázikovi, Pelíškom či Trom orieškom pre Popolušku. Aj slávne výroky z tejto rozprávky tak zľudoveli, že sa stali súčasťou hovorovej reči a ich skrytý význam pozná úplne každý.
Mexiko: Betlehemy z reďkoviek
V Mexiku, konkrétne v meste Oaxaca, má svoje jedinečné miesto sviatok „Noc reďkoviek“, ktorý sa koná 23. decembra. Jeho korene siahajú do koloniálneho obdobia na konci 19. storočia, keď španielski misionári podporovali miestnych farmárov, aby lákali zákazníkov na trhy kreatívne zdobenou zeleninou. Reďkovky, ktoré sa v regióne dobre darilo pestovať, sa začali vyrezávať do podoby postáv a scén súvisiacich s Vianocami ako napríklad Betlehem.
Vianoce 2025: 8 vianočných mýtov, ktorým verí takmer každý, no pravda je inde
Postupne sa z tohto zvyku stala oficiálna súťaž. Dnes sa na námestiach vystavujú celé výjavy – od narodenia Ježiša až po obrazy z každodenného života regiónu. Hodnotí sa nielen výtvarná kvalita, ale aj príbeh, ktorý dielo rozpráva.
Venezuela: na korčuliach do kostola
V hlavnom meste Venezuely, Caracase sa zachovala tradícia ranných vianočných omší, na ktoré sa miestni obyvatelia presúvajú na kolieskových korčuliach. Mnohé ulice v meste preto bývajú v skorých ranných hodinách kvôli bezpečnosti uzavreté pre dopravu. Pohľad na davy detí rútiacich sa na korčuliach do kostola nezažijete nikde inde vo svete a pripomína scénu z muzikálu. Podľa jednej z miestnych legiend si deti dokonca pred spaním viazali šnúrku k prstu a druhý koniec k posteli – keď ráno išli okolo prví korčuliari, potiahli za povrázok a dieťa sa prebudilo načas, aby nezmeškalo najdôležitejšiu omšu v roku.
Alpské krajiny: Krampus ako strážca poriadku
Postava Krampusa patrí k najvýraznejším a zároveň najkontroverznejším vianočným symbolom v strednej Európe. Najsilnejšie je zakorenená v Rakúsku, južnom Nemecku, Bavorsku, Južnom Tirolsku a v častiach Slovinska, kde sa jej tradícia zachovala kontinuálne po stáročia. Krampus je sprievodnou postavou svätého Mikuláša a predstavuje jeho temný protipól. Krampus sa tradične objavuje v predvečer sviatku svätého Mikuláša, teda 5. decembra.
Kým Mikuláš symbolizuje poriadok, odmenu a ochranu, Krampus zosobňuje trest a dôsledky zlého správania. V ľudovej tradícii nosí zvonce, reťaze a brezové prúty, ktorými mal strašiť alebo symbolicky „napomínať“ deti, ktoré počas roka neposlúchali. V niektorých oblastiach sa verilo, že Krampus dokáže zlých ľudí odniesť v koši alebo vreci.
Krampuslauf – krampusový sprievod, ktorý sa koná v mnohých alpských mestách a dedinách. Účastníci, prevažne muži, si obliekajú ťažké kožušiny a ručne vyrezávané drevené masky, často vážiace niekoľko kilogramov. Každá maska je originálna a jej výroba je považovaná za osobitné remeslo.
Sprievody prechádzajú ulicami za zvuku zvoncov a bubnov, pričom cieľom nie je len strašiť, ale aj symbolicky „vyhnať“ zimu a zlé sily pred príchodom Vianoc. V súčasnosti sa Krampus stal aj súčasťou populárnej kultúry, objavuje sa vo filmoch, literatúre či na suveníroch, no pre ľudí v alpských regiónoch symbolizuje dualitu života a je pripomienkou toho, že aj tie najkrajšie sviatky v roku sprevádza rešpekt pred temnotou.
Ukrajina: pavučina ako znak prosperity
Na Ukrajine sa k Vianociam viaže motív pavúka a pavučiny, ktorý sa výrazne líši od západných predstáv, kde sú tieto symboly spájané skôr s temnotou alebo sviatkom Halloween. Ukrajinská vianočná tradícia vychádza zo známeho ľudového príbehu o chudobnej vdove a jej deťoch, ktorý sa po generácie ústne odovzdával najmä na vidieku.
Podľa tohto príbehu žila vdova so svojimi deťmi v skromnej, zanedbanej chatrči. Jedného dňa v lete spadla na zem šiška, z ktorej deti s nádejou vypestovali stromček. Keď sa blížili Vianoce, strom síce vyrástol, no rodina si ho pre svoju chudobu nemohla nijako ozdobiť. Na vianočné ráno však deti objavili strom pokrytý jemnými pavučinami. Keď otvorili okná, slnečné svetlo dopadajúce do izby spôsobilo, že sa pavučiny zaleskli a premenili sa na zlato a striebro. Podľa legendy tento zázrak zabezpečil rodine blahobyt a zbavil ju chudoby.
TOP 7 chutí, ktoré by naozaj nemali chýbať na vianočnom stole
Práve tento príbeh stojí pri zrode zvyku zdobiť vianočné stromčeky pavučinovými ozdobami, známymi ako pavúčky. Ide o jemné dekorácie zo skla, kovu alebo nití, ktoré majú pripomínať pavučinu rozprestierajúcu sa medzi konármi. V niektorých regiónoch sa na stromček symbolicky umiestňuje aj malý pavúk. Nájsť pavúka alebo pavučinu na vianočnom strome sa dodnes považuje za dobré znamenie, ktoré má do domácnosti priniesť šťastie, ochranu a finančnú stabilitu v nasledujúcom roku.
Zaujímavým faktom je aj to, že že používanie pozlátok a lamiet na vianočných stromčekoch má svoje korene práve v tomto ukrajinskom folklórnom motíve. Trblietavé ozdoby mali pôvodne symbolizovať svetlom premenené pavučiny a pripomínať myšlienku, že aj skromnosť a trpezlivosť môžu viesť k nečakanému šťastiu.
Island: trinásť vianočných návštevníkov
Islandský folklór pozná trinástich tzv. Yule Lads, chudí vianočných škriatkov s mystickým severským nádychom, ktorí prichádzajú postupne v dňoch pred Vianocami. Každý má vlastné meno a povahu – niektorí kradnú jedlo, iní búchajú dverami.
skryte
Deti si večer kladú topánky na parapet a podľa správania v nich ráno nájdu drobné darčeky alebo symbolický „trest“. Každý deň počnúc 12. decembrom prichádzajú jeden po druhom z hôr do miest a obcí a nechávajú deťom v topánkach pri okne malé darčeky (ak boli poslušné), alebo zhnité zemiaky (ak neposlúchali). Každý Yule Lad má svoje meno, ktoré odráža jeho povahu.
Tu je zoznam 13 mien islandských vianočných chlapcov, v poradí, v akom údajne zostúpili z hôr:
- Stekkjastaur (Ovčia hrča) 12. decembra – Vkráda sa do stodôl, aby ukradol ovciam mlieko.
- Giljagaur (Gully Gawk) 13. decembra – Tento vianočný chlapec má rád kravské mlieko a berie si ho priamo zo stodoly.
- Stúfur (Patuľkatý) 14. decembra – Najmenší z chlapcov, ujedá zvyšky jedla z panvíc.
- Þvörusleikir (Lyžičiar) 15. decembra – Olizuje lyžičky.
- Pottasleikir (Olizovač hrncov) 16. decembra – Tento chlapík kradne z kuchyne neumyté hrnce, aby ich mohol vylízať dočista.
- Askasleikir (Olizovač misiek) 17. decembra – Vyťahuje misky spod postelí a zhltne všetky zvyšky jedla.
- Hurðaskellir (Trieskajúci dverami) 18. decembra – Trieska dverami a bude to robiť celú noc, ak nejaké nájde otvorené.
- Skyrgámur (Skyr Gobbler) 19. decembra – Baží po skyri, islandskom jogurte, a uchmatne si každý, ktorý sa mu dostane do rúk.
- Bjúgnakrækir (Klobásový krájač) 20. decembra – Schovajte si klobásy, lebo ich tento chlapík zje.
- Gluggagægir (Nakukujúci do okien) 21. decembra – Nakukuje cez okná v nádeji, že niečo ukradne.
- Gáttaþefur (Čucháč dverí) 22. decembra – Tento chlapec z veľkým nosom stojí za dverami a čuchá, či sa v dome nepečie pečivo.
- Ketrókur (Háčik na mäso) 23. decembra – Má chuť na mäso, takže schovajte jahňacie kotlety!
- Kertasníkir (Žobrák o sviečky) 24. decembra – Posledný z vianočných chlapcov je známy tým, že deťom kradne sviečky.
Tento zvyk je dodnes živý a súčasťou modernej islandskej identity.
