BRATISLAVA 5. januára (WebNoviny.sk) – Slovensko sa apriori nevymedzuje voči návrhu predsedu Európskej komisie Jean-Clauda Junckera o väčšinovom hlasovaní v niektorých otázkach zahraničnej politiky. Dôležité ale je, aby to bolo v rámci už existujúcich zmlúv a vyplývalo by to z mandátu Európskej rady, kde sa rozhodnutia prijímajú jednohlasne. Vyplýva to zo slov ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.
Pripravený diskutovať o všetkom
Junckerov návrh sa týka troch oblastí – ľudských práv, sankcií a civilných misií. Samotný predseda Komisie svoj návrh obhajuje tým, že väčšinové hlasovanie v týchto otázkach už Lisabonská zmluva umožňuje a prispel by k väčšej efektívnosti európskej zahraničnej politiky.
V zahraničnej politike treba zastávať jednoznačné stanoviská, tvrdí Cséfalvayová
„My sme pripravení diskutovať o všetkom. Nevymedzujeme sa apriori voči tejto téme, vieme si ju predstaviť. Týkala by sa len troch oblastí – ľudské práva, sankcie a civilné misie. Pre nás sa väčšinové hlasovanie spája hlavne s kvótami. Nemalo by dochádzať k tomu, že sú krajiny prehlasované v otázkach, ktoré považujú za vitálne pre svoj národný záujem,“ povedal minister s tým, že tri oblasti navrhnuté Junckerom podľa jeho názoru do „vitálnych národných záujmov“ nespadajú.
Únia by si mala určiť priority
Okrem tohto návrhu by sa podľa neho európska zahraničná politika dala zefektívniť aj tým, že by si Únia určila svoje zahraničnopolitické priority. „EÚ v zásade nemá zahraničnopolitické priority. Snaží sa byť všade a výsledkom je, že nie sme reálne nikde,“ povedal šéf slovenskej diplomacie s tým, že v prvom rade by sme mali byť na európskom kontinente.
Brexit podľa ministra Lajčáka ukázal, aké výhodné je byť členom Európskej únie
„Naozaj si myslím, že po vypuknutí konfliktu na Ukrajine mala Európska únia prevziať iniciatívu. Dnes máme Normandský formát, kde je Nemecko, Francúzsko, Ruska a Ukrajina a máme rusko-americký kanál, čo je už úplne také, že ponad naše hlavy sa dohaduje niečo, čo sa týka EÚ,“ povedal Lajčák. Brusel by mal byť podľa neho ďaleko viditeľnejší aj na Balkáne.
Takto sa žiaden problém nevyrieši
Pokiaľ ide o Rusko, Lajčák upozornil, že s Moskvou nevedie dialóg Únia, ale členské krajiny. „Ten dialóg nie je koordinovaný, riadený. Nikto ma nepresvedčí, že absencia dialógu je lepšia než dialóg. Naša práca je o dialógu a ten dialóg môže byť kritický. To, čo my vidíme teraz ako trend v medzinárodných vzťahoch, je zabraňovanie dialógu, podmieňovanie splnením nejakých podmienok,“ povedal Lajčák s tým, že s Kremľom môžeme viesť kritický dialóg, v ktorom si povieme, čo si navzájom vyčítame. Namiesto toho sú dva monológy, v ktorých si obe strany vyčítajú rôzne veci, ale tieto monológy sa nepretínajú.
„Takto sa žiaden problém nevyrieši. Ja som navrhol, aby sme si dohodli komunikačné línie, posolstvá a aby sme ich koordinovane Moskve prezentovali. Ale, žiaľ, zvíťazil iný prístup, ktorý podľa môjho presvedčenia bol nesprávny. Kam sme sa posunuli? Nikam. Situácia sa nezlepšila, skôr zhoršila,“ dodal na margo úlohy Únie v rusko-ukrajinskom konflikte.