Posledné objatia a podania rúk. Potom odchod na letisko, niekoľkohodinový let – smer Afganistan. Čaká nás polročný pobyt vo vojnou zmietanej krajine ďaleko od domova. Vojak sa na službu v operácii pozerá z dvoch strán. Tá prvá je hrdosť na to, že môže reprezentovať svoju krajinu. Je to o zodpovednosti, ktorú pocíti každý ihneď ako zíde z posledného letiskového schodíka a jeho noha sa prvýkrát dotkne horúcej afganskej zeme. Už to nie je výcvik vo vojenskom priestore. Je to nasadzovanie života, prezentovanie svojich schopností a nadobudnutých zručností. Spolu s pevnou vôľou a odhodlaním začíname prvý deň šesťmesačného pôsobenia v operácii ISAF. Tou druhou stránkou pohľadu na operáciu je pomoc tým, ktorí nemali to šťastie žiť v pokoji a mieri. Pomoc ľuďom, pre ktorých sú výnimočné práve tie veci, ktoré sú pre nás každodennou realitou.
Prvé kroky z letiska vedú do ubytovacích priestorov. Zatiaľ dočasných, pretože chlapi, ktorí svoju misiu po polroku končia, budú v najbližších deviatich dňoch odovzdávať funkcie, zodpovednosti, techniku a materiál nám, ktorí sme práve pricestovali zo Slovenska. Zloženie príručnej batožiny do ubytovacieho korimeku, prípadne rotačného stanu a už sú pre nás pripravené prvé brífingy týkajúce sa zásad pobytu na základni, kódy nosenia uniformy a zbraní, činnosť na varovné signály. Odchádzajúca rotácia nás informovala aj o zásadách cestnej premávky vnútri základne a o mínovej bezpečnosti. Lekár kontingentu dáva cenné rady, ako sa vyhnúť následkom extrémnych klimatických podmienok, prípadne hmyzu, hadom a škorpiónom. Na tvárach každého z nás vidieť prebdenú noc strávenú v lietadle. Brífingy sú však doslova životne dôležité, a to si každý uvedomuje.
Po posledných pokynoch je tu priestor na obed. Všetci sa rozchádzajú po DFAC-och (DFAC-Dining Facility), ako tu všetci nazývajú jedálne. Strava je pestrá formou bufetových stolov. Každý si tu určite vyberie podľa svojej chuti. V jedálni panuje čulý ruch. Je to spleť národov a krajín, ktoré spája okrem spoločného komunikačného jazyka – angličtiny hlavne spoločná úloha – pomáhať Afgancom prevziať zodpovednosť za ďalší osud ich krajiny a zastaviť terorizmus v jeho kolíske skôr, než začne ohrozovať naše krajiny. V tvárach koaličných vojakov nenájdete žiadneho „lovca lebiek“. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí sa na seba usmievajú, úctivo uvoľňujú miesta pri svojom stole. Sme skutočný tím, ktorý je alfou a omegou spolužitia a spoločného plnenia operačných úloh.
Po sýtom obede si každý berie niekoľko minút na regeneráciu síl po náročnom lete. Hneď po nich totiž začína poučenie inventarizačných komisií na preberanie a odovzdávanie jednotlivých funkcií. Preberanie techniky, materiálu, dokumentácie, zabehnutého systému práce, zoznamovanie sa s aktuálnymi štandardnými operačnými procedúrami – to sú veci, ktoré nás čakajú v najbližších dňoch. K tomu prvé služby, dolaďovanie detailov a potom už plný výkon našej misie. Slováci tu majú už tradične dobré meno, a naša 16. rotácia chce v nastúpenej ceste určite pokračovať.
Každý z nás – vojakov – myslí na domov a nielen na svojich blízkych. Ochrana našich občanov doma prostredníctvom nášho nasadenia v Afganistane nie je možno na Slovensku taká viditeľná a mnohí naši obyvatelia si jej potrebu ani neuvedomujú, každému však určite záleží na tom, aby sme my a naši blízki žili pokojne a bez ohrození. Požiar treba hasiť ešte keď vzniká a pri jeho zdroji. Keď sa rozšíri, stojí to omnoho viac úsilia a prostriedkov uhasiť ho. Preto sme vstupom do ozbrojených síl dobrovoľne prevzali na plecia zodpovednosť za bezpečnosť našej krajiny a pripojili sa ku koalícii s cieľom eliminovať budúce ohrozenia našej stále bezpečnej krajiny. Je to naša práca a robíme ju dobrovoľne, či už doma, alebo v zahraničí. Pocit, že máme podporu aj doma, je pre nás veľmi dôležitý. Núti nás neustále pracovať na sebe a dosahovať stále lepšie výsledky v našej náročnej práci. Veď cieľ je pre nás tu v Afganistane úplne jasný – aby ste sa vy doma na Slovensku mohli stále cítiť bezpečne.