Zhruba pred 300 rokmi bola v okolí Banskej Štiavnice vybudovaná rozsiahla vodohospodárska sústava, ktorá slúžila tunajším baniam a vďaka ktorej Banská Štiavnica zažila najväčší rozkvet. Táto sústava bola unikátna a dômyselne naprojektovaná tak, že sa stala vzorom pre celú vtedajšiu Európu. Pozostávala z viac ako 60 vodných nádrží – tajchov a 170 km jarkov a vodných štôlní. Právom je na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Najviac populárne a to najmä aj pre svoje rekreačné využitie sú tajchy ako Počúvadlo, Vodárenská, Richňava či Klinger. Tieto spolu s ďalšou dvadsiatkou v súčasnosti spravuje Slovenský vodohospodársky podnik. Ten ich postupne rekonštruuje v rámci projektu „Čiastkový projekt obnovy a koncepcia ich ďalšieho rozvoja“.
Samotné prítokové jarky, známe ako „banské“ boli v minulosti nevyhnutnou súčasťou vodohospodárskeho systému, keďže tajchy neboli postavené na tokoch, ako sa typicky priehrady stavajú a jediný spôsob, ako ich plniť vodou v horskom prostredí, bolo vybudovanie rozsiahlej siete zberných jarkov a vodných štôlní. Počas prevádzky vodohospodárskej sústavy predošlými správcami boli jarky z prevažnej väčšiny poškodené, zničené, alebo úplne zanikli v teréne pri budovaní obydlí či ciest. Dnes sú jarky prevažne v súkromných rukách a mnohé trasy jarkov sú dnes cyklotrasami, turistickými chodníkmi či bežkárskymi traťami.
Po takmer 100 rokoch nečinnosti tejto sústavy a chátrania jarkov sa pracovníci z občianskeho združenia Štiavnický tajch s predsedom Michalom Červeňom rozhodli pre jej záchranu a predísť tak hroziacemu zániku. Po tretí krát sa k ich záchrane pridáva s podtitulom „Jesenné čistenie jarkov“ aj občianske združenie Vodohospodári, zamestnanci štátneho podniku Vodohospodárska výstavba spolu s generálnym riaditeľom Petrom Moldom. Ruku k dielu pridali aj zamestnanci ministerstva životného prostredia SR.
Spoločne tak viac ako päťdesiatka dobrovoľníkov v okolí Banskej Štiavnice pridala k záchrane mimoriadne technicky vyspelého vodohospodárskeho systému, ktorý znamenal obrat vo vnímaní súčasnej generácie k odkazu predkov, ktorí toto dielo v 18-tom storočí vybudovali.
Dobrovoľnícke aktivity sú zamerané na čistenie zachovaných korýt nefunkčných jarkov a v tejto súvislosti je potrebné vnímať zmenu účelu využitia tajchov v súčasnosti. V minulosti dochádzalo počas využívania vody pre banské zariadenia aj k úplnému vyprázdneniu nádrží a ich opätovné plnenie vyžadovalo udržiavať sieť kilometrov prívodných jarkov. V súčasnosti sa tajchy po väčšinu roka prevádzkujú na tzv. maximálnych prevádzkových hladinách. Vzhľadom na absenciu odberov vody nedochádza k jej úbytku a poklesu hladiny.
Informačný servis