Uplynul ďalší 17. november. Na rozdiel od minulých rokov, ktoré boli poznačené spomienkou na historické udalosti v roku 1989, sa tentoraz rôzne skupiny rozhodli po 31 rokoch znovu búriť.
Aj keď vraj všetci v mene slobody a demokracie, máloktorý z nich sa doteraz vyznamenal práve v týchto oblastiach.
Fico: November ´89 som si nevšimol
O fanúšikoch a kotlebovcoch neskôr, pozastavme sa na začiatok pri Robertovi Ficovi. Všetci, ktorí si pamätajú viac rokov dozadu, majú ešte stále v pamäti jeho výrok, že si November´89 nevšimol.
Protesty v Bratislave: Matovič do basy či vlastizrada, kričali ľudia a zasahovala aj polícia (video+foto)
Jeho postoj ma neprekvapuje, lebo kto by sa tešil z udalostí v roku 1989, kedy bol už tri roky členom strany, proti ktorej na námestiach stáli davy ľudí.
Pochybujem ale, že si Fico nežnú revolúciu nevšimol, lebo iste vtedy sám intenzívne rozmýšľal, ako ďalej. Podobne ako mnohí z toho obdobia sa rozhodol obrátiť kabát, trochu ponadávať na predošlý režim a transformovať sa. Najprv do SDĽ a neskôr do Smeru-SD.
Ficovi sa pamäť zázrakom vrátila
Teraz, po troch desaťročiach sa Ficovi pamäť akosi zázrakom vrátila a konečne si spomenul, o aký významný dátum ide. Sám nevedel, ako sa k tomu postaviť.
Protestovať predsa treba, lebo preferencie jeho strany sú iba 6,3 percenta, ale spájať sa okato s ĽSNS sa nechce, a tak si usporiadal vlastný happening. Stovky priaznivcov si ho prišli vypočuť, sám však nevedel, čo nové ponúknuť.
Fico v prejave tvrdil, že jeho vlády nikdy neurobili prešľapy voči demokracii a právnemu štátu. Naozaj? Ale pán expremiér, za vašich 10 rokov pri moci sme si toho veľa zažili. A demokraciou to len ťažko možno nazvať. Bolo by lepšie to opísať inak, ale nech to radšej urobia orgány činné v trestnom konaní.
Aj dnešný deň ukázal, že Ficova politická žiara je už minulosťou, oveľa viac ľudí sa rozhodlo sledovať extrémistov, ku ktorým sa predseda Smeru zatiaľ nehlási. Opakujem, zatiaľ.
Pred úradom vlády znovu delobuchy a slzotvorný plyn
Marian Kotleba prilákal na protivládny protest tisícky ľudí. Slová o demokracii a dodržiavaní ľudských práv, ktoré odzneli pred prezidentským palácom a neskôr pred úradom vlády, zneli priam smiešne.
Ako môžu o tom hovoriť tí, ktorí pred niekoľkými rokmi ešte na uliciach kričali: „Ty neger, rozkopte negra, k***t čierny!“. Je to zvláštne chápanie ľudských práv.
Nemožno povedať, že ľudí na námestiach bolo málo, ale koľkí z nich súhlasia s uvedeným citátom? Určite málo, organizátori však dosiahli, čo chceli. Zviditeľnili sa, takzvaní fanúšikovia si trochu zakričali, hodili delobuch a polícia zakročila.
Všetko sme to už videli, ale podľa môjho názoru boli tentoraz všetci zdržanliví. Tak protestujúci, ako aj polícia.
Protest sa skončil a čo ďalej?
Ďalší protest je za nami, všetci sú spokojní. Organizátori preto, že prišlo pomerne dosť ľudí a štátne úrady, lebo sa všetko skončilo bez väčších problémov.
Na tliachanie o nevhodných opatreniach v boji proti koronavírusu, porušovaní ľudských práv či kritiku povinnosti nosiť rúško, už zajtra každý zabudne.
Musím pochváliť postoj bezpečnostných zložiek. Napriek okatému porušeniu protipandemických opatrení sa míting uskutočnil bez zásahu polícia hneď na začiatku.
Polícia konala iba vtedy, keď to bolo nevyhnutné. Organizátori boli iste rozčarovaní, veď by sa omnoho ľahšie nadávalo na brutalitu štátu, keby došlo k väčšej potýčke. Našťastie, November ’89 sa nezopakoval.