Banková daň
Vláda schválila návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ako aj návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu. Tzv. banková daň by mala byť na základe zákona zavedená od začiatku budúceho roka. Pôvodný návrh hovoril o tom, že sadzba odvodu by mala byť vo výške 0,2 % z vybraných pasív. Po rokovaní vlády Ivan Mikloš spresnil, že výška odvodu by mala byť napokon 0,4 %, čo by malo do rozpočtu priniesť dodatočných 40 mil. eur a celkový výnos s tejto dane by mal predstavovať 80 mil. eur.
Strana Smer pritom ešte v septembri navrhla sadzbu na úrovni 0,7 %, pričom dodatočný výnos z odvodu vyčíslila na 189 mil. eur. Vtedy ministerstvo financií, keď ešte presadzovalo sadzbu 0,2 %, uviedlo, že návrh Smeru nepodporuje, pričom táto výška sadzby by podľa nich možno krátkodobo priniesla viac peňazí do štátneho rozpočtu, ale zároveň by to narušilo konkurenčné a podnikateľské prostredie.
Odporúčame:
Zvýšenie bankovej dane je hazardovaním so stabilitou sektora
Vláda schválila zavedenie bankovej dane
Eurozóna vraj zvažuje mimoriadnu bankovú daň
Podľa bánk je to skrytá forma zdanenia klientov bánk. Slovenská banková asociácia preto navrhuje, aby výšku sadzby určovala Národná banka Slovenska po dohode s rezortom financií s prihliadnutím na očakávanú finančnú situáciu.
V minulom roku odviedol bankový sektor na priamych a nepriamych daniach do štátneho rozpočtu viac ako 250 mil. eur. Banky sú platcami dane z pridanej hodnoty, pričom odvádzajú do rozpočtu cez túto daň podľa Vidu zhruba 100 mil. eur. „Naše príjmy sú vysoké, ale platíme aj vysoké dane,“ povedal Vida. Daň z pridanej hodnoty je podľa neho oveľa spravodlivejší nástroj, lebo postihuje každého podľa toho, koľko spotrebúva. No súčasná vláda sa chystá podľa Vidu postihovať vybraný sektor len preto, že je údajne príliš ziskový. A korporátne banky, ktoré nepôsobia vôbec v oblasti retailu, to zasiahne ešte viac. „Zvýšenie sadzby DPH by bolo určite spravodlivejším riešením,“ uviedol Vida.
Ohrozená zamestnanosť v bankách
Podľa Vidu je možné, že banky budú pristupovať aj k iným úsporným opatreniam na strane nákladov. Nie je vylúčené, že zavedenie bankovej dane ohrozí aj zamestnanosť v sektore, ktorý v súčasnosti zamestnáva zhruba 19 tisíc pracovníkov. „Čiže nemôžeme vylúčiť ani to, že budeme musieť pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov. Zdanlivo malá a nepatrná sadzba 0,4 % môže mať na toto všetko výrazný vplyv,“ skonštatoval Vida.
Sadzba odvodu vo výške 0,4 % je podľa bankárov 20-násobne vyššia ako v Nemecku, v krajine, ktorá sa podieľala priamo na záchrane svojho bankového sektora. Opozičná strana Smer-SD dokonca navrhuje sadzbu vo výške 0,7 %, ktorá by bola najvyššia v celej Európe a presiahla by aj maďarskú daň. Maďarská vláda tiež podľa Vidu uvalila za účelom sanovania rozpočtu na banky obrovskú daň, ktorá je jedným z dôvodov, prečo sa o zhruba 80 % znížil zisk bankového sektora a väčšina bánk v Maďarsku je v strate. „Vzhľadom na to, že na Slovensku sú bilančné sumy bánk niekoľkonásobne nižšie ako v zahraničí, reálny dopad bude výraznejší,“ povedal Vida.
Ohrozená stabilita sektora
Zavedenie bankovej dane môže podľa bánk ohroziť stabilitu sektora. Niektoré banky nebudú schopné tvoriť dostatok zisku a tým pádom aj kapitálu, ktorý bude potrebný najmä v prípade očakávanej zhoršenej ekonomickej situácie. Stabilita sektora môže byť podľa Vidu ohrozená aj presunom právnických vkladov do krajín, v ktorých bankový odvod nie je zavedený, resp. jeho sadzba je rádovo nižšia.
„Paradoxné je, že ideme do obdobia, ktoré prináša veľkú neistotu. Ideme do obdobia nízkeho rastu, v mnohých krajinách príde pravdepodobne recesia, a práve v tomto období budú banky potrebovať kapitál na krytie rizikovo vážených aktív a budú potrebovať kapitál aj na ďalší rozvoj,“ pokračoval Igor Vida. Podľa neho bez dostatočnej kapitálovej primeranosti nedokážu banky podporovať ekonomiku, ohrozené je teda aj úverovanie.
Uhradené odvody na osobitný účet
Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív. Peniaze by sa použili v prípade, že by hrozila banková kríza. No účel použitia je podľa Vidu zmeniteľný jedným zasadnutím vlády. „Jedno uznesenie vlády a môžu sa tieto peniaze vyplatiť na vianočných dôchodkoch, napríklad,“ skonštatoval Vida.
