BRATISLAVA 25. februára (WebNoviny.sk) – Ak chceme hľadať spôsob spolužitia s islamom, nemali by sme podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska Stanislava Zvolenského zabudnúť na fakt, že kresťanstvo sa s islamom nachádza napriek všetkým snahám o dialóg aj v permanentnom konflikte. Zvolenský to povedal na medzinárodnej konferencii Náboženstvo a migrácia, ktorú tento týždeň zorganizovali Konferencia biskupov Slovenska, Česká biskupská konferencia a Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK v Bratislave.
„Ešte pred pár rokmi sme migrantov pozorovali cez televízne obrazovky v krajinách tretieho sveta, na miestach veľkých ozbrojených konfliktov. Neočakávali sme, že téma migrácie sa nás čoskoro bude osobne dotýkať. Aj keď naše krajiny, Slovensko a Česká republika, nie sú práve cieľovou stanicou migrantov z Afriky a Blízkeho východu, nakoľko sme však členmi Európskej únie a nachádzame sa na malom európskom kontinente, potrebujeme tejto téme venovať primeranú pozornosť,“ konštatoval arcibiskup Zvolenský.
Migrácia ako taká nie je podľa Zvolenského novým fenoménom, sprevádza ľudstvo od nepamäti. „Ľudia vždy putovali za lepším životom alebo aby si zachránili holé životy pred vojnou a prenasledovaním. Koniec koncov samotný Boží Syn podstúpil namáhavú cestu, keď spolu s Pannou Máriou a sv. Jozefom utekali pred Herodesom do Egypta. Náboženstvo a migrácia majú veľa spoločného,“ zdôraznil s tým, že ľudia môžu opustiť svoju krajinu práve preto, aby si uchovali náboženskú slobodu a mohli verejne vyznávať svoje náboženstvo.
„Ale náboženstvo hrá dôležitú úlohu aj pri stretnutí dvoch kultúr. Náboženstvo môže ovplyvniť spôsob, akým jednotlivec prijme cudzinca. Rovnako náboženstvo toho, kto prichádza, môže ovplyvniť mieru jeho integrácie do spoločnosti,“ povedal.
S islamom môžeme byť konfrontovaní čoraz častejšie
V našich európskych podmienkach je podľa Zvolenského zrejmé, že väčšina migrantov, ktorí prišli do Európy v posledných rokoch, sú predovšetkým moslimovia. Upozornil, že krajiny západnej Európy majú rozdielne skúsenosti s ich integráciou do majoritnej spoločnosti.
„V posledných rokoch sme boli v Európe svedkami viacerých brutálnych teroristických útokov, ktorých aktéri sa hlásili ku islamu. Tieto fakty logicky môžu ústiť do záveru, že čím väčšia moslimská komunita, tým viac sa zvyšuje pravdepodobnosť takýchto násilných činov. V takejto situácii je legitímne pýtať sa na povahu náboženstva, ku ktorému sa títo ľudia hlásia a skúmať, v akej miere je prínosom pre našu spoločnosť. Toto skúmanie nerobíme preto, aby sme akékoľvek náboženstvo chceli znevážiť, ale s cieľom lepšie poznať jeho povahu, učenie, limity, historickú skúsenosť s ním aj možnosti dialógu,“ zdôraznil Zvolenský, podľa ktorého je nevyhnutné, aby sme viedli otvorenú, úctivú a korektnú diskusiu najmä preto, lebo je veľmi pravdepodobné, že s islamom budeme v najbližších rokoch a desaťročiach konfrontovaní stále viac.
Spolužitie kresťanov s islamom podľa predsedu KBS nemusí byť jednoduché už len preto, lebo obe náboženstvá sú univerzalistické, čiže ich cieľom je rozšíriť sa po celom svete, keďže sa obe považujú za pravé.
„Toto konštatovanie by nemuselo byť zdrojom obáv, ak by proti sebe stáli rovnocenné, vnútorné silné kultúry. Lenže dnes to tak nie je. Krajiny západnej civilizácie majú síce kresťanské korene a sú ovplyvnené kresťanskou kultúrou, lenže v súčasnosti je vplyv kresťanstva na ich formovanie stále menší. Nie náhodou sociológovia hovoria o tzv. postkresťanskom svete,“ vyhlásil Zvolenský s tým, že oproti však stojí kultúra, ktorá sa v takomto štádiu nenachádza.
Medzi našimi náboženstvami je neustály konflikt
„Žiaden postislamský svet neexistuje. Ak chceme hľadať spôsob spolužitia s islamom, nemali by sme zabudnúť na fakt, že kresťanstvo sa s islamom nachádza napriek všetkým snahám o dialóg aj v permanentnom konflikte. Raz má navrch jedna strana, potom druhá, ale je tu vždy konflikt,“ povedal.
Vojenské operácie západných krajín v Iraku, Afganistane či Líbyi môžu podľa neho moslimovia vnímať práve touto optikou. Dejiny sú totiž plné historických momentov, ktoré rozhodli o uchovaní kresťanskej civilizácie na európskom kontinente. „Aj samotné Slovensko zažilo viac ako storočie trvajúcu osmanskú okupáciu. Táto skúsenosť je dodnes zaznamenaná v ľudovej i umeleckej tvorbe,“ dodal.
Stáročná historická skúsenosť podľa arcibiskupa hovorí, že všade tam, kde sa kresťanské komunity dostali pod nadvládu moslimov alebo boli časom prečíslení, väčšinou tieto komunity buď postupne zanikli alebo zanikajú. „Ak k tomu prirátame vysokú pôrodnosť v moslimských krajinách, stretnutie s islamom, hoci aj v modernej dobe, vyvoláva oprávnené obavy,“ zdôraznil. Podľa neho stojíme na prahu novej dejinnej situácie, o ktorej sa v tejto chvíli nedá predpovedať, ako dopadne.
Stretnutie s moslimami nemusíme podľa Zvolenského ustáť
„Naše obavy sú spojené s krízou našej identity. Masový odpad od kresťanskej viery znamená, že sme stratili oporné body našej civilizácie. Prítomnosť migrantov môže byť veľkou výzvou ku evanjelizácii, ale len za predpokladu, že sa nájde dostatok hodnoverných svedkov kresťanskej viery. Nič nenasvedčuje, že by moslimovia konvertovali na kresťanstvo. Aby k tomu jedného dňa došlo, museli by sa kresťania prezentovať nie ako dediči umierajúcej minulosti, ale ako časti životaschopného organizmu,“ zdôraznil Zvolenský, podľa ktorého by sme museli znova objaviť svoju vieru, svoju nádej a morálku i náboženskú prax.
Dialóg s islamom je podľa predsedu KBS nevyhnutný a správny. „Úvaha nad našou kultúrnou situáciou by nemala byť dôvodom, aby sme rezignovali nad našou úlohou pomáhať chudobným a obetiam vojnových konfliktov, najmä v krajinách, kde tieto problémy vznikajú. Je to naša kresťanská povinnosť,“ upozornil.
Podľa neho príchod tisícov migrantov z moslimského sveta môže zásadne zmeniť našu civilizáciu a my toto stretnutie v priebehu desaťročí najmä z demografických a kultúrnych dôvodov nemusíme ustáť.
