BRATISLAVA 30. januára (WebNoviny.sk) – Zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara ústavným zákonom je v právnom štáte legálnym a legitímnym prostriedkom. Slovenská republika by takýmto krokom poskytla účinnú ochranu základným právam obetí amnestovaných skutkov a plnila svoje medzinárodné záväzky. Tiež by sa zvýšila autorita a dôveryhodnosť presadzovania práva a spravodlivosti na Slovensku. Uvádza sa to vo vyhlásení 26 renomovaných odborníkov z justície.
Významné osobnosti ústavného a trestného práva aj iných právnych odvetví sa vyjadrili k tejto téme, pretože Národná rada SR bude na februárovej schôdzi hlasovať o schválení návrhu ústavného zákona o zrušení amnestií udelených bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom. Časť politickej reprezentácie je presvedčená, že zrušeniu amnestií ústavným zákonom bránia všeobecné princípy práva. Týmto vyhlásením by sme radi tieto pochybnosti vyvrátili, vysvetľujú svoju motiváciu signatári.
V jednej časti sa amnestie týkajú konkrétneho skutku
Bývalý predseda vlády Vladimír Mečiar svojimi rozhodnutiami o amnestiách, ktoré sa v jednej časti týkali konkrétneho skutku zavlečenia slovenského občana do cudziny a konkrétneho skutku zmarenia riadne vyhláseného referenda, nezohľadňoval záujmy občanov, ani zachovanie a obhajobu ústavy, ktoré predstavujú jediné ústavne upravené dôvody, ktoré musí prezident republiky (zastupovaný predsedom vlády) zohľadňovať pri výkone ktorejkoľvek zo svojich ústavných právomocí.
Vyhlásenie popísali aj viacerí súčasní sudcovia Najvyššieho súdu SR Elena Berthotyová, Dušan Čimo, Rudolf Čirč, Zuzana Ďurišová, Miroslav Gavalec, Juraj Kliment, Peter Paluda a Peter Szabo.
Podpísala sa ho aj známa advokátka Zuzana Čaputová či Daniel Lipšic a viacerí odborníci na právo z akademickej obce.
Medzi nimi riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár a riaditeľka Ústavu medzinárodného a európskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ Martina Jánošíková.
Pripomínajú, že je vážne podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. Využitím prezidentského oprávnenia udeliť amnestiu sa zabránilo preskúmať toto závažné podozrenie a došlo k potlačeniu princípov materiálneho právneho štátu a k zneužitiu práva, dodali. Takýto stav je pre právny štát neprípustný, podčiarkuje sa vo vyhlásení.
„V právnom štáte je možné a prípustné prekonať rozhodnutie ústavného súdu jedine zmenou ústavy alebo schválením ústavného zákona. Tento postup predstavuje zásah ústavodarnej moci, ktorá je najvyššou mocou v štáte a patrí ľudu, ktorý je zvrchovaným vládcom štátu. Pri súčasnom nastavení nášho právneho poriadku sa môže ústavodarná moc občanov vykonať len tak, že sa v ich mene uznesú ich slobodne zvolení zástupcovia na ústavnom zákone. Uvedený postup je úplne legitímny a bol použitý opakovane aj v ústavnom systéme Slovenskej republiky,“ zdôrazňuje sa vo vyhlásení.
Slovensko ratifikovalo medzinárodnú zmluvu
Osobnosti pripomínajú, že Slovensko koncom roku 2014 ratifikovalo Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z roku 2006.
Podľa tejto medzinárodnej zmluvy, ktorá ma prednosť pred zákonmi, a na ktorú sa vzťahuje ústavou formulovaná povinnosť Slovenskej republiky rešpektovať svoje medzinárodné záväzky, máme záväzok prijať potrebné opatrenia na zabránenie činom, ktoré maria vedenie vyšetrovania a na potrestanie činov únosu, ktorých sa dopustili zástupcovia štátu. Vznik tohto medzinárodného záväzku má zásadný význam a vnáša nový pohľad na otázku zrušenia amnestií, ktorý tu pri minulých pokusoch nebol, upozorňujú vo vyhlásení.
Možnosť preskúmať ústavný súlad samotných rozhodnutí o amnestiách ústavným súdom je vylúčená vzhľadom na to, že slovenský ústavný súd má právomoc preskúmavať ústavnosť iba presne vymedzeného okruhu právnych predpisov, ktorými sú zákony, nariadenia vlády, všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, miestnej štátnej správy a územnej samosprávy. Ako sa uvádza vo vyhlásení, do tohto taxatívneho výpočtu právnych predpisov však nie je zahrnuté rozhodnutie prezidenta o amnestii.
Definícia skutkových podstát trestných činov sa nezmení
Zrušenie amnestií ústavným zákonom nezmení definíciu skutkových podstát trestných činov, ktoré bude možné aplikovať na skutky amnestované v roku 1998, ani výšku vtedy platných a účinných trestných sadzieb.
Orgány činné v trestnom konaní budú mať na trestné stíhanie týchto skutkov k dispozícii rovnaký zákonný rámec, ako mali v čase, keď boli tieto skutky spáchané. Zrušenie amnestií ústavným zákonom preto nemôže sklamať legitímne očakávanie a dôveru v právo zo strany podozrivých osôb.
Na druhej strane odborníci vo vyhlásení zdôrazňujú, že „ak sú podozriví zo spáchania mimoriadne závažnej trestnej činnosti už takmer 20 rokov vo výhode vďaka zneužitiu práva vo forme vydaných amnestií, nastal čas, aby sme uprednostnili trvajúcu bolesť obetí a pozostalých po obetiach amnestovaných skutkov pred neoprávnenými očakávaniami podozrivých, že vydané amnestie im natrvalo zabezpečia beztrestnosť“.
Reakcia sulíkovcov
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) víta výzvu slovenských právnych kapacít, aby parlament zrušil tzv. Mečiarove amnestie.
Poslanci z radov vládnej koalície, ktorí o ústavnosti tohto kroku pochybujú, dostali dnes silný argument, aby svoj postoj zmenili, uvádza sa v stanovisku liberálov, pod ktorým sú podpísaní predseda strany Richard Sulík a podpredsedovia Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál a Lucia Ďuriš Nicholsonová.
„Zrušenie Mečiarových amnestií by nemalo zapadať do tradičných koalično-opozičných sporov o parciálnych otázkach. Toto je kardinálna záležitosť spravodlivosti v štáte a odstránenia prekážok, ktoré bránia jej priechodu,“ deklarujú predstavitelia strany Sloboda a Solidarita.
Podľa liberálov výzva právnych kapacít zároveň pomáha identifikovať pred verejnosťou tých, ktorí odmietajú zrušenie Mečiarových amnestií pre iné ako právne dôvody ale za právo sa len skrývajú.
„Slovenská politická scéna ani zďaleka nie je len arénou odlišných právnych stanovísk. Je aj miestom, kde sa zakrývajú trestné činy a uzákoňuje amorálnosť. Preto spor o zrušenie Mečiarových amnestií je vo svojej podstate sporom o charakter štátu. V tomto kontexte má výzva renomovaných právnych autorít, opierajúca sa o právne argumenty, mimoriadny význam,“ uzatvárajú zástupcovia SaS.
