BRATISLAVA 14. augusta (WebNoviny.sk) – Medzinárodný tím vedcov na čele s Juliusom Nielsenom z Kodanskej univerzity zistil, že najdlhšie žijúcim známym stavovcom je žralok grónsky (Somniosus microcephalus).
Odborníci pomocou rádiokarbónového datovania zistili, že jedna samica s dĺžkou 502 centimetrov sa dožila približne 400 rokov. Doterajším rekordérom medzi stavovcami bola veľryba grónska (Balaena mysticetus) s vekom 211 rokov. Absolútny rekord však drží 507-ročný lastúrnik menom Ming.
V horách objavili kultové miesto Keltov s ľudskými obeťami
Od augusta žije ľudstvo na ekologický dlh
Žralok grónsky žije v severnej časti Atlantického oceánu a dorastá do dĺžky približne päť metrov. Ide o pomaly sa pohybujúci druh žraloka, o ktorom si vedci už v minulosti mysleli, že sa dožíva veľmi vysokého veku. Nielsen s kolegami však teraz skúmali telá 28 samíc s veľkosťou od 81 do 502 centimetrov, z ktorých väčšina zomrela po tom, ako sa chytili do rybárskych sietí. Ich vek určovali pomocou rádiokarbónového datovania šošoviek zložených zo špeciálneho materiálu obsahujúceho proteíny, ktoré sú metabolicky inertné.
„To znamená, že po tom, ako sa tieto proteíny v tele syntetizujú, tak sa už neobnovujú. Takže sme mohli izolovať tkanivo, ktoré vzniklo, keď bol žralok ešte mláďa, a následne určiť jeho vek,“ vysvetlil Nielsen. Pomocou tejto metódy zistili, že vek spomínanej najväčšej samice bol v rozmedzí 272 až 512 rokov, s najväčšou pravdepodobnosťou však mala v čase smrti 392 rokov. Z toho vyplýva, že tieto žraloky narastú iba o centimeter za rok, pričom vedci predpokladajú, že pohlavne zrelé sú až po dosiahnutí dĺžky štyri metre, keď už majú približne 150 rokov.
Tieto nové zistenia budú mať dôsledky pre budúcu ochranu tohto druhu. Populácia tohto žraloka sa totiž vzhľadom na jeho pomalý rast pravdepodobne stále spamätáva z intenzívneho lovu pred druhou svetovou vojnou, keď sa ich pečene používali na výrobu mazív. Väčšina v súčasnosti žijúcich žralokov grónskych sú preto dospievajúce jedince, ktoré sa začnú množiť až o sto rokov. Nielsen s kolegami publikovali výsledky svojho výskumu v časopise Science.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com.
