BRATISLAVA 19. januára (WebNoviny.sk) – Významná slovenská herečka Zdena Gruberová zomrela vo veku 83 rokov v stredu 18. januára v Bratislave, agentúru SITA o tom informovali zo Slovenského národného divadla.
Slovenské národné divadlo (SND) prijalo s veľkým zármutkom správu o úmrtí jednej z významných slovenských herečiek, dlhoročnej členky Činohry SND Zdeny Gruberovej. Jej priatelia, kolegovia i verejnosť sa s ňou budú môcť posledný raz rozlúčiť v pondelok 30. januára o 11:00 v historickej budove Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Agentúru SITA informovala o poslednej rozlúčke tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková.
„Stretnutie s touto krehkou noblesnou dámou, tragédkou, ktorá mala zmysel pre komediálne herectvo, umelkyňou s ušľachtilým srdcom, bolo vždy udalosťou – v divadle, na filmovom plátne, televíznej obrazovke, či pri počúvaní rozhlasu,“ pripomenula Pažítková v nekrológu zverejnenom na webstránke SND.
Informáciu o úmrtí herečky prijal so zármutkom aj Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) Ako agentúru SITA informoval PR manažér RTVS Juraj Kadáš, pre úmrtie významnej herečky upravia dnešný program. Jej herecké umenie pripomenú celý štvrtkový večer na Dvojke. O 20:10 uvedú televízny portrét herečky „Keď mesiac páli…“ a o 20:40 bude nasledovať film Balada o siedmich obesených (1968) Martina Hollého. Vo filmovej adaptácii rovnomennej novely Leonida Nikolajeviča Andrejeva, ktorá je psychologickou sondou do pocitov ľudí čakajúcich na popravu, stvárnila Zdena Gruberová Táňu. Večer na Dvojke uzavrie od 21:40 program Televízne hry s kráľovskou tematikou, ktorý zaspomína na televíznu tvorbu herečky.
Priatelia, kolegovia i verejnosť sa s dlhoročnou členkou Činohry SND budú môcť poslednýkrát rozlúčiť v utorok 24. januára o 10:00 v historickej budove Slovenského národného divadla (SND) na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
sa narodila 24. novembra 1933 v Šenkviciach (okres Pezinok) a zomrela 18. januára 2017 v Bratislave.
„V mladosti netušila, že si ju získa Tália, rozhodla sa študovať na obchodnej akadémii. So školou však boli na Hamletovi a Jozef Budský v hlavnej úlohe vyžaroval energiu, ktorej neodolala. Vtedy si ani nepomyslela, že by raz na javisku SND mohla v Hamletovi hrať Oféliu. Stalo sa tak v roku 1964 a po jej boku bol Karol Machata, azda jej najčastejší javiskový partner v budúcnosti. V tom istom roku stvárnila aj Maggie v Millerovej hre Po páde a Stellu v hre Tennessee Williamsa Električka zvaná túžba,“ uviedla v nekrológu o Gruberovej tlačová tajomníčka SND.
Pažítková pripomenula, že na začiatku divadelnej cesty Zdeny Gruberovej bola poézia. Július Pántik a František Dibarbora jej odporúčali, aby sa prihlásila na bratislavské Konzervatórium. Ako 21-ročná prešla v roku 1954 z martinského divadla do SND a keď mala dvadsaťdva, stvárnila Júliu – azda jej najobľúbenejšiu postavu. „Z mladistvých prefíkaných šibaliek s príznačným osobným šarmom, sa pomerne rýchlo prepracovala až k Shakespearovi, k postavám, ktoré sú snom každej mladej herečky,“ uviedla v tom čase o Gruberovej jedna z divadelných kritík.
Na javisku Činohry SND, ktorej bola členkou od septembra 1954 do konca roka 1998, stvárnila deväť desiatok postáv – tragické, dramatické, aj komické. „V Shakespearovi hrala Júliu, Oféliu, Hermiu, Regan, aj jednu z Veselých panien z Windsoru, vytvorila psychologickú štúdiu Maggie v Millerovej hre Po páde, zažiarila ako Linda v jeho hre Smrť obchodného cestujúceho, bola skvelou Evou v Madachovej Tragédii človeka, Anti v Karvašovej hre Antigona a tí druhí, Princeznou Eboli v Schillerovom Donovi Carlosovi aj Stellou v dráme Električka zvaná túžba T. Williamsa. Všetko sú to náročné dramatické úlohy,“ pripomenula herecké majstrovstvo Gruberovej Izabela Pažítková.
„Ako herečka som považovala za veľkú česť hrať v SND s vynikajúcimi partnermi. S obecenstvom som si vždy rozumela a dúfam, že ani režisérov som nesklamala. Zahrala som si naozaj množstvo krásnych postáv,“ povedala sa Gruberová pri príležitosti svojho 80. jubilea. „Je to fantastický pocit stáť na javisku, hrať dobrú rolu v dobrej inscenácii. Vtedy nemyslíte na to, či máte peniaze, starosti… Možno sa to nedá celkom prirovnať k pocitu lekára, ktorý práve niekomu zachránil život, ale možno ja niekomu na tom javisku zasa vrátim dôveru v niečo, čomu už neverí. Je to prekrásne povolanie,“ cituje ďalej nekrológ herečku.
