Zamestnanci z východného Slovenska odmietajú úvahy o zmrazení minimálnej mzdy, zavedení štartovacej minimálnej mzdy a regionálnej minimálnej mzde. Naopak, podporujú rast minimálnej mzdy tak, ako navrhuje Konfederácia odborových zväzov. Na piatkovej tlačovej besede v Košiciach to uviedli zástupcovia Odborového zväzu (OZ) KOVO a občianskeho združenia Pracujúca chudoba.
Podľa člena predsedníctva OZ KOVO Jozefa Balicu musí zamestnanec za odvedenú prácu dostať spravodlivú mzdu. Teda takú, ktorá jemu a jeho rodine zabezpečí dôstojnú životnú úroveň.
„S rozhorčením sledujeme vystúpenia niektorých ministrov o zmrazení minimálnej mzdy, zavedení štartovacej minimálnej mzdy vo výške 465 eur v hrubom, teda približne 396 eur v čistom, ba dokonca úvahy o regionálnej minimálnej mzde. Rezolútne odmietame takéto experimentálne praktiky, ktoré vôbec nezohľadňujú sociálny rozmer mzdy. Výška takejto disponibilnej mzdy zďaleka nepokrýva náklady zamestnanca a jeho rodiny na každodenný život,“ zdôraznil Balica.
Ľudia s hypotékou potrebujú mzdu ešte vyššiu
Podľa Tomáša Želinského z Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach odhady minimálneho požadovaného príjmu domácností s dvoma pracujúcimi dospelými sa pohybujú na úrovni 1 100 až 1 300 eur mesačne, teda približne 550 až 650 eur v čistom na jedného dospelého. V prípade, že v domácnosti je zamestnaný len jeden dospelý, odhady sú mierne nižšie.
Kto na Slovensku zarába menej ako 600 eur v hrubom? Svoju rolu zohráva vzdelanie aj región
Najvyššie hodnoty minimálne požadovaného príjmu sa týkajú jednočlenných domácností a predstavujú zhruba 680 eur mesačne, pričom jednotlivci splácajúci hypotéku požadujú v priemere o približne 340 eur mesačne viac než jednotlivci bez takého záväzku.
„Uvedené odhady nemožno považovať za jediné a nemenné, keďže iná technika odhadu by mohla viesť k iným výsledkom. Avšak nepredpokladám, že rozdiely by presiahli 10 percent,“ dodal Želinský.
Balica by rád videl návrat Slovákov zo zahraničia
Ako uviedol Ján Košč z občianskeho združenia Pracujúca chudoba, zamestnávatelia svojím nemenným postojom, keď požadujú zmrazenie minimálnej mzdy, hrajú o to, aby sa zrušil v súčasnosti platný zákon o automatickom zvýšení minimálnej mzdy na 60 percent z priemernej mzdy z pred dvoch rokov.
„Tým, že najprv žiadali zrušenie minimálnej mzdy a následne akože ustúpili na požiadavku jej zmrazenia, takticky dotlačili odbory k rovnako tvrdému postoju. Zamestnávatelia znefunkčnili efektívny a odborný dialóg, a tým pádom, ak nepríde k dohode, tak podľa zákona by sa mala minimálna mzda zvýšiť podľa automatu v zákone, čo zamestnávatelia, a napríklad aj strana SaS, považujú za neprijateľné,“ uviedol Košč.
Štartovacia minimálna mzda je protiústavná, upozorňuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Zvyšovaním minimálnej mzdy sa má podľa Balicu docieliť posilňovanie kúpnej sily obyvateľstva s následnou vyššou spotrebou a dopytom tovarov a služieb, čo má mať pozitívny dopad na malých a stredných podnikateľov.
„Pokiaľ nebudeme brať ohľad na sociálny rozmer mzdy pre zamestnanca, ale iba na ekonomický rozmer dôležitý pre vrecká akcionárov a majiteľov firiem, nikdy nedosiahneme návrat státisícov slovenských zamestnancov zo zahraničia a stabilitu mladých rodín tu doma,“ dodal s tým, že šetriť by sa malo na ziskoch kapitálu.
“Zvýšenie minimálnej mzdy pomôže prelomiť začarovanú bariéru nízkej ceny práce a smerovaniu k vyššej zamestnanosti a postupnej vyššej spravodlivosti v odmeňovaní,“ uviedol Balica.
Za nižšou nezamestnanosťou je zvýšenie minimálnej mzdy
Argumentácia o udržaní, respektíve zvýšení zamestnanosti podľa člena predsedníctva OZ KOVO Jozefa Balicu neobstojí. Doterajšia prax na Slovensku totiž podľa neho ukazuje, že práve zvýšenie minimálnej mzdy znížilo nezamestnanosť vyšším záujmom o prácu.
„Pokiaľ zamestnávateľ nemá dostatočnú zákazkovú náplň, neuchráni pracovné miesta ani extrémne nízka mzda. Podiel mzdových nákladov na celkových nákladoch sa totiž pohybuje v priemere na úrovni 7,5 percenta. Ak by platy stúpli napríklad o 13 percent, celkové náklady by sa zvýšili o necelé percento. Pre takéto navýšenie by slovenská ekonomika určite neskolabovala,“ zdôraznil Balica.
Zvýšenie minimálnej mzdy sa nepáči Sulíkovmu ministerstvu, dôvodom je koronakríza
Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak navrhuje, aby sa hrubá minimálna mzda na Slovensku od začiatku budúceho roka zvýšila zo súčasných 580 eur na 620 eur. V čistom by tak zamestnanci pracujúci za minimálnu mzdu mali od začiatku budúceho roka zarábať 506 eur, čo je o 30 eur viac ako v tomto roku.
Minimálna mzda sa má týkať 121 600 ľudí. Šéf rezortu práce tak reaguje vlastným návrhom na to, že sa zamestnávateľom a odborárom na spoločných rokovaniach do 15. júla tohto roka nepodarilo dohodnúť na výške minimálnej mzdy na rok 2021.
Štartovaciu minimálnu mzdu by mal minister prehodnotiť
Rezort práce chce tiež zaviesť tzv. štartovaciu hrubú minimálnu mzdu vo výške 75 percent z minimálnych hrubých mesačných zárobkov, v budúcom roku by išlo o sumu 465 eur. V čistom vyjadrení by štartovacia minimálna mzda dosiahla 404 eur. Túto minimálnu mzdu môžu podľa navrhovanej novely dostávať dlhodobo nezamestnaní, ktorí sú v evidencii úradov práce viac ako jeden rok.
Štartovaciu minimálnu mzdu by mohlo podľa Krajniaka počas najviac jedného roka poberať 62,6-tisíca dlhodobo nezamestnaných. Ak si tieto osoby nájdu prácu, po roku poberania štartovacej minimálnej mzdy prejdú na klasickú minimálnu mzdu.
So zvýšením minimálnych hrubých zárobkov len na 620 eur zásadne nesúhlasí Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ). Odborári žiadajú stanoviť sumu mesačnej minimálnej mzdy na rok 2021 ako 60 percent priemernej mzdy na Slovensku za rok 2019, s čím počíta aktuálne znenie zákona o minimálnej mzde.
Minimálna mzda na rok 2021 v zmysle zákona by podľa nich mala byť 656 eur. Prehodnotenie návrhu na zavedenie štartovacej minimálnej mzdy pre dlhodobo nezamestnaných odporučil ministrovi aj Úrad vlády SR.