Zmenou ústavy má Harabin stratiť miesto v Súdnej rade

BRATISLAVA 9. augusta (WEBNOVINY) – Predseda Najvyššieho súdu (NS) SR Štefan Harabin môže prísť o svoje miesto na čele Súdnej rady SR.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) na rokovanie vlády predložila novelu ústavy, ktorou sa oddelí funkcia predsedu najvyššieho súdu od funkcie predsedu súdnej rady.

Podľa súčasnej predseda najvyššieho súdu z titulu funkcie automaticky šéfuje aj súdnej rade. Ak by navrhnutá úprava našla v parlamente dostatočnú podporu, Harabin by o svoju stoličku v súdnej rade prišiel 1. januára

Koalícia v parlamente 90 hlasov potrebných na zmenu ústavy nemá, úspech novely teda bude závisieť od podpory opozičného Smer-SD, tá je však nepravdepodobná.

„Je to ďalší boj proti jednému človeku v súdnictve, čím koalícia potvrdzuje opäť frustráciu z osoby pána Harabina,“ komentoval ministerkine úmysly 11. júla tieňový minister spravodlivosti za Smer-SD Róbert Madej. Zároveň pripomenul, že súčasný systém presadila v roku 2001 pri veľkej novele ústavy prvá vláda predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu.

Rezort spravodlivosti dôvodí, že zamedzením kumulácie funkcie predsedu najvyššieho súdu a pôsobenia v súdnej rade sa zamedzí prelínaniu výkonnej a súdnej moci. Po novom by si členovia súdnej rady svojho predsedu volili spomedzi seba nadpolovičnou väčšinou.

Navrhnuté znenie novely ústavy pritom výslovne zakazuje súčasné zastávanie funkcie člena súdnej rady a predsedu či podpredsedu najvyššieho súdu. Celkový počet členov súdnej rady, ktorých je aj s predsedom 18, však má byť zachovaný, keďže Žitňanská navrhuje, aby si sudcovia do súdnej rady volili deväť členov namiesto doterajších ôsmich.

Ministerstvo na rokovanie vlády prostredníctvom novely zákona o súdnej rade predkladá aj zmenu voľby tých členov súdnej rady, ktorých volia priamo sudcovia.

Ministerstvo chce zaviesť na osem volebných obvodov kopírujúce obvody krajských súdov. V každom z nich by sudcovia volili po jednom členovi súdnej rady. Ak parlament schváli zmienenú novelu ústavy, deviateho člena by do súdnej rady volil najvyšší súd. Dosiaľ je Slovensko jediným volebným obvodom.

Zverejňovať by sa mali aj odlišné stanoviská

„Súčasne sa v záujme zvýšenia transparentnosti činnosti súdnej rady navrhuje, aby hlasovanie súdnej rady bolo vždy verejné a súčasne, aby bolo vylúčené hlasovanie súdnej rady per rollam,“ uviedli autori v dôvodovej správe. Hlasovanie per rollam v praxi znamená, že členovia súdnej rady nehlasujú na rokovaní rady, ale návrh im doručia každému samostatne a on sa k nemu vyjadrí. Okrem toho by sa mal zaviesť aj inštitút odlišného stanoviska v prípade nesúhlasu člena súdnej rady s jej rozhodnutím.

Podobne ako v prípade iných ústavných orgánov, ktoré rozhodujú, v zbore sa navrhuje zaviesť povinnosť zverejňovať materiály, o ktorých súdna rada rokuje. Zverejňovať by sa mali aj odlišné stanoviská členov súdnej rady.

Ministerstvo spravodlivosti chce zlepšiť aj fungovanie hodnotenia sudcov. Sudcovia by mali podľa predloženej novely o sudcoch a prísediacich každých päť rokov prechádzať hodnotením, ktoré je v súčasnosti zrušené. Ak sa v práci sudcu zistia nedostatky, opätovne by ho zhodnotili po roku. Ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom, mohol by prísť o talár.

„Ak skutočne chceme zlepšovanie v súdnictve, musí existovať aj spôsob hodnotenia práce sudcov. Preto som predložila návrh, ktorý umožní odhaliť kvalitnú, ale aj nedostatočnú prácu sudcov. Navrhujem komplexné hodnotenie práce sudcov, podľa výsledkov ktorého pre opakované negatívne výsledky bude môcť sudca prísť dokonca o funkciu. Zároveň však takéto transparentné hodnotenie môže obmedziť zjednodušovanie, že chyba jedného je chybou všetkých sudcov,“ vysvetľuje ministerka ciele návrhu.

Výkaz sudcu

Zaviesť by sa mal aj ročný štatistický výkaz sudcu, ako podklad pre hodnotenie, v ktorom sa bude sledovať výkonnosť sudcu v ním vybavovanej agende – primárne kvantitatívne ukazovatele. Výkaz sa súčasne bude každoročne zverejňovať.

Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu autori materiálu navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu pre každé disciplinárne konanie.

„Čím sa výrazne obmedzí riziko zneužitia disciplinárneho konania, čo je základným predpokladom pre naplnenie požiadavky, aby disciplinárne konanie bolo v opodstatnených prípadoch efektívnym nástrojom očisty súdneho stavu,“ uvádza sa v návrhu.

Aby bola možná aj občianska kontrola disciplinárnych senátov, bude ich zoznam zverejnený na internete, rovnako aj databázy predsedov a členov disciplinárnych senátov zvolených súdnou radou. V právnej úprave disciplinárneho konania sa súčasne reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a riešia sa niektoré nedostatky. Týmito zmenami, ktoré majú byť účinné od 1. januára 2012, sa bude vláda zaoberať už v stredu 10. augusta na svojom prvom poprázdninovom rokovaní.