Verejnosť často podrobuje justíciu silnej kritike. Zvnútra súdnictva voči tomu zaznieva obrana, že v súdnych konaniach je vždy polovica ľudí nespokojných, lebo neuspejú v sporoch. Nová koalícia sa s takým vysvetlením zjavne neuspokojila, lebo programové tézy v oblasti spravodlivosti sú veľmi rozsiahle. Čo by sa teda podľa vás malo v súdnictve prioritne zmeniť?
Kľúčová je dôveryhodnosť súdov. Aj keď platí, že keď dvaja účastníci konania odchádzajú z pojednávacej miestnosti tak spravidla jeden je nespokojný. Napriek tomu je dnes nízka dôvera ľudí v justíciu alarmujúca. Je to nebezpečné pre demokraciu, je to nebezpečné aj pre zahraničné investície, pretože keď je vysoká miera korupcie a nedôvera v justíciu, tak aj zahraniční podnikatelia si rozmyslia, či k nám prídu. Preto je to vážny problém. Myslím si, že kľúčové je otvorenie justície verejnej kontrole, pretože justícia je dnes naozaj jeden uzatvorený systém a každý takýto uzatvorený systém má potenciál, že sa zvrhne a začne sa v ňom moc zneužívať. Ja si myslím, že to sa stalo v našej justícii, preto ju musíme otvoriť a nastaviť pravidlá inak.
Ako chcete verejnú kontrolu zabezpečiť ? Ktoré mechanizmy zavediete, aby mala verejnosť pocit, že má justíciu pod kontrolou, že do nej vidí?
Začne sa to od banalít, ako je zriadenie nejakého miesta, schránky, mailovej adresy a telefónu, aby ľudia mohli bez obáv hlásiť každé podozrenie alebo prípad, kedy sa stretli s korupciou na súdoch. Pokračovaním bude zverejňovanie všetkých súdnych rozhodnutí. Aj rokovania Súdnej rady by mali byť verejné, súdne pojednávania by sa mali nahrávať. Výberové konania nových sudcov majú byť otvorené a zároveň prístupné ktorémukoľvek právnikovi, ktorý spĺňa kritériá stanovené zákonom. Môžem vymenovávať jeden bod za druhým – ten princíp je otvorenosť a transparentnosť – vlastne ho rozmieňame na drobné do celého justičného priestoru.
Okrem verejnej kontroly v programových tézach hovoríte aj o tom, že chcete urobiť personálne zmeny v justícii. Ktorých funkcií sa budú týkať?
Hovoríme o tom preto, že dôveryhodnosť justície sa asi nedá stavať, keď na niektorých pozíciach sú ľudia, ktorí dnes už zjavne dôveryhodnosť ľudí nemajú. Pre mňa je veľmi dôležité, že akákoľvek personálna zmena musí samozrejme spĺňať kritérium zákonnosti, ale aj legitimity – to znamená, že musí byť riadne zdvôvodnená. Určite súdna rada niektorými svojimi rozhodnutiami alebo spôsobom práce nevzbudzovala dôveru verejnosti. Čiže, myslím si, že tam, kde vláda a parlament kompetenciu má, tak je priestor, aby prehodnotila svoje nominácie.
Spýtam sa otvorene – plánujete stiahnutie nominantov vlády zo súdnej rady?
To bude téma aj na rokovanie medzi politickými stranami, ale pre zvýšenie dôveryhodnosti súdnej rady je to dôležité.
Budú aj hromadné obmeny vo vedení okresných a krajských súdov?
Všetky personálne výmeny musia byť zákonné, ale zároveň musia mať punc legitimity. To znamená, že musí byť verejnosti zrozumiteľne odôvodnený každý takýto krok. Preto ja uvažujem skôr v tej polohe, že treba sa pozrieť na to, ako každý v tom systéme pracuje. Tam, kde sa zistia zlyhania, napríklad u predsedov súdov, tak tam treba konať v zmysle zákona.
V súdnej rade navrhujete aj zmenu pravidiel – kto v nej môže a kto nemôže byť členom (koalícia navrhne, aby v nej mohli byť aj nesudcovia a predsedovia súdov nemohli byť členmi – pozn. SITA). Znamenalao by to teda, že by z nej museli odísť aj niektorí nominanti prezidenta a sudcov, ktorí sú tam v súčasnosti?
Tieto zmeny si vyžadujú zmenu zákona, napríklad aby predsedovia súdov nemohli byť členmi súdnej rady, aby za každý kraj, teda obvod krajského súdu bol v súdnej rade jeden člen. Keď sa mení zákon a kritériá pre obsadzovanie pozícií v takejto inštitúcii, tak samozrejme sa musí nastaviť aj nejaké prechodné obdobie, v rámci ktorého bude tá inštitúcia nanovo obsadená.
Zásadné zmeny navrhujete pre Súdnu radu a Najvyšší súd – sú to rôzne prechody kompetencií na širšie orgány, takže by neboli koncentrované priamo do rúk ich predsedu. Je to dôsledok toho, že chcete obmedziť kompetencie Štefanovi Harabinovi alebo ide o systémové riešenie, aby žiadny predseda súdnej rady, resp. najvyššieho súdu nemohol mať nakoncentrovanú moc v rukách?
Koncentrácia moci je v tom, že predseda najvyššieho súdu je zároveň predsedom súdnej rady. Súdna rada môže dávať niektoré návrhy, kde vlastne ako keby dochádzalo ku konfliktu záujmov, toto nie je dobré. Preto navrhujeme aj oddelenie súdnej rady od najvyššieho súdu, ale musím povedať, že to vyžaduje zmenu ústavy. To znamená, že môžme navrhnúť takéto zmeny, ale nemáme dnes garanciu, že naozaj prejdú. Oslovím určite všetky parlamentné strany.
Napriek tomu sa spýtam ešte raz – je návrh motivovaný tým, ako tieto dve funkcie doteraz vykonával Štefan Harabin?
Veľmi sa tomu bránim, nechcem to tak stavať, nejde o nejaký osobný spor vlády a predsedu najvyššieho súdu alebo niečo podobné, lebo vôbec v tomto prípade nejde o osoby. Ide o to, nastaviť pravidlá, systém tak, aby sa čo najviac znížilo riziko zneužívania funkcie. Na druhej strane treba povedať, že za tie posledné štyri roky, ako keby, nám Štefan Harabin ukázal všetky miesta v doterajších právnych úpravách, kde taký priestor pre zneužívanie funkcie je.
Chcete zabezpečiť aj to, aby nebolo možné rýchlo prechádzať z funkcií vo vládnej moci do súdnej moci a na ústavnom súde zas zmeniť funkčné obdobia sudcov tak, aby väčšina z nich nemohla byť zvolená jednou politickou garnitúrou. Myslíte si, že súčasný stav si tieto kroky vyžaduje?
Rozdelím to na dve oblasti. Myslím si, že za štandardných okolností, štandardnej politickej kultúry, by sa taká vec nestala, že zo sudcu sa stane zo dňa na deň minister bez toho, aby sa musel vzdať funkcie sudcu a potom zase zo dňa na deň sudca. To by mala byť vec etiky a politickej kultúry. Ale keďže sa ukázalo, že tá kultúra ani etika nie je na takej úrovni – preto to navrhujeme riešiť zákonom. Pokiaľ ide ústavný súd, tak ten niektoré kauzy, ktoré mal rozhodovať, nerozhodoval. Veľmi krikľavý príklad je zákon o niektorých opatreniach pre urýchlenie výstavby diaľnic, kde tento zákon evidentne umožnil stavať na cudzích súkromných pozemkoch bez toho, že by pred tým boli tie pozemky kúpené alebo riadne vyvlastnené a zaplatené. Podanie, ktoré dali poslanci, bolo jednoducho odložené do šuflíka a to pochopiteľne vyhovovalo vláde Roberta Fica a tam si človek jednoducho nemôže odpustiť tú myšlienku, že takéto konanie je nejakým spôsobom politicky motivované. Takých prípadov je viac, i keď tento je taký markantný. Preto si myslím, že by bolo dobré do budúcnosti nastaviť funkčné obdobia ústavných sudcov tak, aby naozaj jedna politická garnitúra nemohla takto vlastne prevalcovať ústavný súd.
Veľmi diskutovanou témou sa v predchádzajúcom období stali disciplinárne konania. Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu a tretí sektor naznačovali, že tam mohlo dochádzať k ich zneužívaniu na potrestanie „neposlušných“ sudcov. Čo s tým chcete robiť?
V našom programe je aj zmena systému kreovania disciplinárnych senátov, pripravíme ju a predložíme. Istý prvok náhodného výberu aj pri zložení disciplinárnych senátov, tak aby nebolo možné dopredu vedieť, ktorý
disciplinárny senát, v akom zložení bude tú konkrétnu kauzu rozhodovať, by pomohol férovosti disciplinárnych konaní. Na jednej strane potrebujeme riadne, funkčné disciplinárne senáty, aby, ak dôjde k pochybeniu sudcov,
sa v týchto veciach riadne konalo. Na druhej strane potrebujeme zabrániť tomu, aby sa zneužívali.
Vy do disciplinárnych senátov chcete „vpustiť“ aj iné, ako dnes povolené povolania. Kto by to podľa vás mal byť?
Dnes to môžu byť právnici, teda nielen sudcovia. Moja vízia je, že členmi disciplinárnych senátov by mohli byť aj „nesudcovia“ a „neprávnici“ – to znamená ten tzv. laický alebo občiansky prvok v disciplinárnych senátoch, pretože mnohokrát tie otázky, ktoré sú na hranici práva a etiky môže posúdiť aj neprávnik, som o tom presvedčená. Sú na to rozličné názory, uvidíme, či sa podarí takýto návrh presadiť.
V programových tézach je viacero návrhov, ktoré sa dotýkajú prokuratúry. Nechystá sa náhodou prechod od prokuratúry, ktorú na Slovensku poznáme, k systému štátneho zastupiteľstva?
V tézach nie je štátne zastupiteľstvo, tá debata bola v rámci tvorby téz, ale prechod prokuratúry na štátne zastupiteľstvo sa tam nedostal. Na druhej strane – áno, sú tam niektoré tézy, ktoré do istej miery posilňujú pozíciu ministra spravodlivosti, ale ja to vidím v záujme udržania alebo zachovania jednoty trestnej politiky štátu. Takto by som to formulovala.
Pri návrhu prechodu rozhodovania o rozpočtových kapitolách generálnej prokuratúry a najvyššieho súdu, ktoré boli doteraz samostatné, pod rezort spravodlivosti, neobávate sa, že narazíte na veľký odpor v týchto inštitúciách?
To je taký dlhotrvajúci boj, ktorý sa skrýva niekde za nezávislosť, i keď si myslím, že s nezávislosťou justície ako takej nemá nič spoločné. Najvyšší súd dnes má samostatnú kapitolu a vidíme, čo sa tam deje, dôveryhodnosť súdu nie je veľmi vysoká. Nezávislosť od výkonnej moci znamená garanciu nestrannosti pri rozhodovaní. Ale nezávislosť sama pre seba, bez akejkoľvek kontroly, nám tiež negarantuje nestranné rozhodovanie, vidíme to dnes. Na druhej strane treba povedať ešte jednu vec – treba si byť vedomý toho, ako sa tvorí rozpočet, že sa tvorí vo vláde, v parlamente, v politických rokovaniach politických strán. Preto v skutočnosti, ten kto nie účastný týchto rokovaní, je vlastne hendikepovaný.
Keď sme pri peniazoch, máte liek na dlhodobú „boľačku“ znalcov, tlmočníkov, advokátov a notárov, ktorým dlhodobo meškajú platby za služby pre súdnictvo?
Toto treba vyplatiť, máme to aj v tézach, je len otázka peňazí, ako rýchlo dokážeme tieto dlhy splatiť. Predpokladám, že v nejakých fázach. Berieme to ako povinnosť, predsa štát nemôže byť dlžný, keď ukladá znalcom, advokátom, tlmočníkom, že musia pre súdy robiť, nemajú na výber, tak potom má povinnosť za to zaplatiť.
Na záver ešte jedna otázka, ktorá bude zaujímať účastníkov konaní. V tézach sľubujete elektronizáciu súdnictva. Môže sa v dohľadnom čase stať, že už nebudú musieť na súd ani chodiť, ale len elektronicky komunikovať so súdom a takisto sa dozvedieť aj výsledok svojho sporu?
Toto by som nenazvala ani hudbou budúcnosti, ale fantáziou budúcnosti. Ja by som bola rada, keby normálne, štandardne a bez problémov mohla prebiehať elektronická komunikácia so súdom. Na súdoch vedieme elektronický obeh spisu. Bola by som veľmi rada, keby sa účastníci konania a ich advokáti mohli dozvedieť o pohybe svojho spisu z internetu, aby všetky pojednávania boli oznamované na internete. Čiže takýto základný servis a časom bude určite témou elektronický spis. Chcela by som, aby konečne bol obchodný register on-line na internete, lebo dnes tam je len raz za týždeň aktualizovaná kópia. Je čo zlepšiť, pokiaľ ide o ústretovosť alebo službu občanom zo strany súdov.
Zhováral sa Ján Petrovič
