Generálny prokurátor Maroš Žilinka považuje za neopodstatnené časti novelizačných článkov tzv. „lex atentát“, ktoré menia a dopĺňajú zákon o Policajnom zbore, Trestný zákon a zákon o elektronických komunikáciách.
Ako informovala hovorkyňa generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová, v tejto súvislosti zaslal podpredsedovi Národnej rady SR poverenému vykonávaním právomoci predsedu Petrovi Žigovi list, v ktorom vyjadril svoj právny názor.
Žilinkov postoj
„Generálny prokurátor nepovažuje novú právomoc policajta pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby za súladný s princípmi materiálneho právneho štátu, najmä s princípmi legitimity a proporcionality zásahu do základného práva na súkromný život,“ uviedla Drobová.
Vláda a parlament by mali prijať vyššie záruky na ochranu práva na zhromažďovanie, ombudsman prichádza s odporúčaniami k „lex atentát“
Doplnila, že podmienenie oprávnenia policajta predchádzajúcim súhlasom prokurátora podľa Žilinku nie je v súlade so zákonným postavením a pôsobnosťou prokurátora, pretože prokurátor nie je subjektom objasňovania priestupkov, ale až následne preskúmava zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy v konaní o priestupkoch.
Budú zmeny schválené?
Ani legislatívnu zmenu Trestného zákona týkajúcu sa zákonných znakov trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v súvislosti s trestným postihom páchateľa, ktorý bez vážneho dôvodu nezaplatí pokutu alebo obdobnú sankciu peňažnej povahy, ako napríklad úroky z omeškania, uloženú v priestupkovom konaní alebo v inom osobitnom konaní, napríklad v daňovom konaní najmenej v malej výške, nepovažuje generálny prokurátor za súladnú s princípom legality ani so zásadou subsidiarity a pomocnej úlohy trestného práva ako prostriedku ultima ratio.
Pripomienky k „lex atentát“ má pre zmeny v Trestnom zákone aj súdna rada
„Generálny prokurátor vyslovuje presvedčenie, že uvedené legislatívne zmeny v aktuálnom legislatívnom konaní nebudú schválené,“ dodala Drobová.
Nespokojnosť s niektorými aspektami obsiahnutými v „lex atentát“ už vyjadrili aj Slovenská advokátska komora alebo Súdna rada SR.
