Generálny prokurátor Maroš Žilinka doručil predsedovi Národnej rady (NR) SR Richardovi Rašimu (Hlas-SD) list s najzásadnejšími výhradami k návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
„V prvom rade som zopakoval, že neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona,“ uviedol Žilinka na sociálnej sieti, kde zverejnil aj samotný list. Návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti schválila v sobotu 22. novembra vláda na mimoriadnom rokovaní.
Návrh bol prerokovaný v skrátenom režime
Zo schváleného návrhu vyplýva, že doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov sa ku dňu účinnosti zákona zrušuje a nový úrad sa stáva jeho právnym nástupcom, preberá všetky jeho práva a povinnosti. Zároveň kabinet schválil, že návrh sa má v NR SR prerokovať v skrátenom režime, čo poslanci koalície po zarezaní rozpravy v noci na stredu aj odhlasovali.
Generálny prokurátor už tesne po schválení návrhov reagoval, že na schvaľovanie zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti v skrátenom legislatívnom konaní nevzhliada splnené zákonné podmienky.
V liste adresovanom šéfovi parlamentu vyslovil názor, že navrhovateľ „zvolil neštandardný spôsob kreovania Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti“. Ako Žilinka napísal, v právnom štáte by rozšírenie kompetencií či reakcia na poznatky aplikačnej praxe nemali byť dôvodom na zrušenie existujúceho štátneho orgánu.
Zamestnanci Úradu na ochranu oznamovateľov sú znepokojení novou legislatívou, odmietajú aj tvrdenia o politizácii úradu
Navrhovateľ tiež podľa generálneho prokurátora zúžil ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to bez zreteľa na právo Európskej únie. Výhrady má Žilinka aj k tomu, že podľa jeho názoru navrhovateľ nerešpektoval princípy právneho štátu, a to najmä princíp právnej istoty. Jeho súčasťou je totiž aj zákaz retroaktivity právnych noriem a princíp legitímneho očakávania.
Návrh je v rozpore s európskou smernicou
V samotnom liste tiež Žilinka skonštatoval, že poskytovanie ochrany oznamovateľov v trestnom konaní je dlhodobo v pôsobnosti prokurátorov, ktorí majú poznatky z jej praktického uplatňovania. Podľa generálneho prokurátora je na škodu veci, že sa takéto významné zásahy majú udiať v skrátenom legislatívnom konaní a bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Poukázal aj na to, že zúženie ochrany oznamovateľov je v priamom rozpore s európskou smernicou o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie.
„Podľa Smernice informáciami o porušeniach sú tiež informácie o podozreniach, ku ktorým dôjde aj v organizácii, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce,“ napísal.
Hlina kritizuje obmedzovanie diskusie v parlamente, koalícia rozpravu mocensky stopla pred výstupom Šimečku
Prechodné ustanovenia návrhu tiež podľa generálneho prokurátora vyvolávajú pochybnosti o ich ústavnosti, konkrétne s pasážami Ústavy SR týkajúcimi sa deľby moci, princípu právnej istoty a princípu ústavnosti.
„Ako judikuje Ústavný súd SR, nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Práve súčasťou ochrany dôvery v právny poriadok je zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, respektíve ich ustanovení. Inak by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť alebo všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť),“ uzavrel Žilinka list s tým, že verí, že jeho výhrady prispejú k prijatiu takej právnej úpravy, ktorá bude v súlade s Ústavou SR aj medzinárodnými záväzkami Slovenska.
