Časť opozície si možno osvojí ideu, že generálny prokurátor Maroš Žilinka by sa mohol uchádzať o post hlavy štátu. Pre agentúru SITA to povedal politológ Juraj Marušiak s tým, že Žilinka nepovedal nič súvisiace s jeho kandidatúrou a navyše odmieta vťahovanie do politiky.
Podľa Marušiaka by bolo nezvyklé, keby sa Žilinka rozhodol pre kandidatúru z pozície generálneho prokurátora. Politológ si myslí, že najskôr by mohli Žilinku podporiť opozičné strany, možno strana Smer –sociálna demokracia (Smer-SD) a odídenci od strany Mariana Kotlebu, hnutie Republika. „Ale to snáď nie,“ dodal Marušiak.
S myšlienkou o kandidatúre prišiel Naď
Ako prvý myšlienku o kandidatúre Žilinku tento týždeň verejne vyslovil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Stalo sa tak po odznení Žilinkovoho prejavu k obrannej zmluve s USA, ktorý v pléne parlamentu prečítal Juraj Blanár (Smer-SD).
Naď sa ospravedlnil Ukrajine za obliatu vlajku a Žilinka podľa neho začína prezidentskú kampaň
Koalícia totiž neumožnila generálnemu prokurátorovi vystúpiť. Naď na tlačovej konferencii označil prejav šéfa prokuratúry za štart prezidentskej kampane.
Proti Žilinkovi sa zrejme postavia i ďalší
Politológ Marušiak si myslí, že prejav Žilinku „prekročil hranice normálnych výhrad, ktoré by mal právo k zmluve predniesť, lebo je jeden z účastníkov medzirezortného pripomienkového konania“.
Vládna koalícia je okrem hnutia Sme rodina zo Žilinku sklamaná. Za disciplinárne konanie voči šéfovi generálnej prokuratúry sa prihovára predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová. Politológ usudzuje, že aj po udalostiach okolo obrannej dohody s USA sa konflikt medzi Žilinkom a koalíciou zväčší.
Žilinkove výroky o obrannej dohode s USA sú podľa Remišovej nepríčetné, Čaputová alebo poslanci by mali podať návrh na jeho stíhanie
„Myslím si, že sa proti Žilinkovi postavia aj tí ľudia, ktorí mali doteraz zdržanlivý postoj a nevystupovali tak hlasno za jeho disciplinárne stíhanie,“ mienil Marušiak.
Politici sa k danej téme nechceli vyjadrovať
Politici otázku možnej kandidatúry šéfa prokuratúry na post prezidenta nechceli pre agentúru SITA veľmi komentovať. Poslanec parlamentu a hovorca Republiky Ondrej Ďurica poznamenal, že „dnes by bolo predčasné sa k tejto otázke vyjadrovať“.
Kolíková vníma vyhlásenie Žilinku k obrannej dohode s USA ako prejav politika, bolo nevhodné
Poslanec a šéf zahraničného výboru parlamentu Marián Kéry (Smer-SD) reagoval, že to nie je na programe dňa a že o prezidentských voľbách sa v strane vôbec nerozprávali. Na otázku, či by osobne Žilinku podporil, odpovedal, že je to hypotetické.
„Ale v poslednej dobe sú jeho vyjadrenia pre mňa sympatické,“ podotkol Kéry.
Pčolinského Naďove výroky prekvapili
Šéfa klubu Sme rodina Petra Pčolinského výroky o možnej kandidatúre Žilinku, ktoré vyslovil minister Naď, prekvapili.
Žilinka by sa mal za vyjadrenia k obrannej dohode s USA zodpovedať, podľa Zemanovej chcel len politikárčiť
„Vôbec netuším, kde k tomu prišiel. Takéto výroky a aktivitu zo strany generálneho prokurátora som nezaznamenal. Čiže podľa mňa tieto informácie nemajú nič spoločné s realitou,“ povedal Pčolinský. Odmietol sa vyjadriť, či by Žilinku Sme rodina podporila ako kandidáta na prezidenta.
Prokurátor sa k špekuláciám nevyjadrí
Hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan agentúre SITA povedal, že generálny prokurátor sa nebude vyjadrovať k špekuláciám, ktoré sú prezentované vo verejnom priestore.
Krúpa sa domnieva, že Žilinkov odmietavý príhovor k obrannej zmluve s USA napísali v Kremli
„Zložením sľubu 10. decembra 2020 začalo generálnemu prokurátorovi plynúť sedemročné funkčné obdobie, počas ktorého chce napĺňať ústavnú pôsobnosť prokuratúry, teda chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Zároveň odmieta vťahovanie osoby generálneho prokurátora a prokuratúry ako nezávislej inštitúcie do politického boja,“ uzavrel hovorca generálnej prokuratúry.
