BRATISLAVA 27. februára (WEBNOVINY) – Žiaci s horšími študijnými výsledkami a rómski žiaci sú v škole spokojnejší než ich rovesníci s výborným prospechom. Ukázala to prípadová štúdia Škola v živote rómskych detí, ktorú v dvoch anonymných slovenských okresoch s odlišnými ekonomickými príležitosťami urobili výskumníci zo Sociologického ústavu SAV. Podľa jednej z hlavných riešiteliek projektu Juriny Rusnákovej si možno vyššiu spokojnosť trojkárov či štvorkárov oproti jednotkárom a dvojkárom vysvetliť nižšími nárokmi, ktoré na nich kladú učitelia. „Tým nie sú toľko stresovaní školským prostredím, možno zažívajú v škole viac zábavy ako učenia,“ uviedla Rusnáková.
Spoluautorka výskumu Zuzana Kusá vraví, že učitelia u horších žiakov znižujú nároky nielen na vedomosti, ale aj dochádzku. Často im rozdávajú povzbudenia aj za drobné výkony, ktoré by si inak pochvalu nezaslúžili. „Ak je to tak, že sú spokojní preto, lebo na nich učitelia systematicky kladú nižšie nároky ako na nadanejších žiakov, je to negatívne zistenie, lebo to svedčí o tom, že nedostávajú v škole to vzdelanie, ktoré by mali dostať a znižujú sa ich šance uspieť,“ konštatuje Kusá.
Podľa výskumu sú žiaci s horším prospechom spokojní s vlastnými školskými výsledkami a majú na seba nižšie nároky. Oponent projektu Rastislav Rosinský tvrdí, že úlohu v postoji žiaka k škole zohráva sociálne prostredie, z ktorého žiak prichádza. „Keď dieťa dostane dobrú alebo zlú známku v škole a doma ho nemá kto ohodnotiť alebo pokarhať, neprežíva zo známok stres do takej miery ako žiaci, ktorí zbierajú jednotkárske vysvedčenia a vyznamenania,“ poznamenal Rosinský.
Sociológ David Kostlán súhlasí, že sa za stresom úspešných žiakov často skrýva tlak rodičov. Spokojnosť školákov podľa Kostlána súvisí aj s ich schopnosťou kriticky nazerať na veci. Dobrí žiaci sú vnímavejší, a teda aj kritickejší a nespokojnejší s konaním učiteľov. Dôležitú úlohu zohrávajú rodové rozdiely a fakt, že väčšinu pedagogického zboru tvoria ženy. Výskum potvrdil nespokojnosť chlapcov a ich pocit nespravodlivosti pri hodnotení. Myslia si, že učiteľky uprednostňujú dievčatá. „Na druhej strane dobré žiačky hovorili, že majú problém so spolužiakmi, ktorí im nadávajú za to, že sú dobré žiačky a že ich učiteľky preferujú,“ uvádza Kostlán.
Dotazníkový prieskum skúmal v mestách s pracovnými názvami Hrdé a Krásne všetkých 27 škôl a na nich celú populáciu 15- a 16-ročných. Koordinátorom projektu EDUMIGROM bola Stredoeurópska univerzita v Budapešti, okrem Slovenska sa doň zapojilo osem ďalších krajín vrátane Česka, Švédska, Francúzska či Veľkej Británie. Ide o prvý výskumný projekt o vzdelávaní Rómov v nových členských štátoch a druhej generácie prisťahovalcov v starých členských štátoch EÚ.
