POPRAD 23. marca (WEBNOVINY) – Edita Grosmanová sa po 70 rokoch opäť vrátila do koncentračného tábora v Osvienčime.
Bola jednou z prvých dievčat, ktoré 25. marca 1942 naložili na popradskej železničnej stanici do vlaku, prvého transportu židovských žien a dievčat. Ten nekompromisne smeroval do koncentračného tábora Osvienčim.
Bol to vôbec prvý transport, ktorý odišiel zo Slovenska do koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny. „Strašne sa zmenil ten Auschwitz (Osvienčim). Ja som tu už po tretí raz. Je dôležité o tom hovoriť, je to dôležitejšie ako žiť. Keby sa nikto nevrátil, a o koncentráku by nikto nehovoril, čo by bolo, nebola by história,“ povedala počas prehliadky koncentračného tábora v Osvienčime Edita Grosmanová.
Je potrebné spoznať minulosť, inak sa bude opakovať
V čase, keď Editu Grosmanovú odvliekli do koncentračného tábora, mala len 17 rokov. Kvôli dnešného dňu letela z kanadského Toronta okolo 20 hodín. Ďalšie hodiny strávila vo vlaku, ktorý smeroval po rovnakej trase ako pred 70 rokmi. Ešte predtým sa Edita Grosmanová zúčastnila na pietnej spomienke pri pamätnej tabuli na prvý transport na železničnej stanici v Poprade.
Spolu s ňou nastúpili do vlaku aj študenti popradských stredných škôl. V Žiline pristúpila premiérka Iveta Radičová, ktorá Editu Grosmanovú sprevádzala po celý čas v koncentračnom tábore Osvienčim a Brezinka (Birkenau).
„Každý ľudský život je jedinečný a vzácny a pokiaľ si neuvedomíme, čoho sme boli schopní v minulosti, tak hrozí, že to budeme opakovať znova. Obávam sa, že to začína prejavmi arogancie, nenávisti, pomenúvania nepriateľov, odsudzovania iných len preto, že sa nám na nich nepáči, možno farba očí, a treba to zastavovať už v zárodku,“ povedala v koncentračnom tábore Iveta Radičová.
Premiérka spolu s Editou Grosmanovou, podpredsedom vlády Jánom Figeľom, generálnym biskupom evanjelickej cirkvi Milošom Klátikom a riaditeľom Železničnej spoločnosti Pavlom Kravecom spoločne položili vence pri „stene smrti“ medzi barakmi v koncentračnom tábore v Osvienčime.
Video: Spomienka na prvý transport do Osvienčimu
Zákon o deportáciách Židov
Edita Grosmanová si postupne pozrela viaceré objekty koncentračného tábora v Osvienčime. Najviac sa účastníci spomienkového stretnutia zdržali v baraku, ktorý je venovaný holokaustu slovenských Židov. Návštevníci tu môžu vidieť nielen fotografie a predmety tých, ktorí skončili v koncentračných táboroch, zo Slovenska ich bolo okolo 70-tisíc ľudí, ale napríklad aj celý zákon, na základe ktorého
sa s deportáciami začalo. Nechýbajú ani reprodukcie rôznych plagátov, či novinových článkov z obdobia druhej svetovej vojny, zamerané voči Židom.
Do Osvienčimu sa prichádza známou bránou, nad ktorou je nápis „Arbeit macht frei“ – Práca oslobodzuje. Ako však uviedla jedna zo sprievodkýň v susednom koncentračnom tábore Brezinka (Birkenau), Osvienčim bol na tom ešte relatívne dobre, oproti tomu, čo sa dialo v Birkenau. Väčšina Židov, ktorí tu prišli, šli priamo do plynových komôr a krematórií. Pohľad na drevené baraky, v ktorých počas vojny trpeli desaťtisíce ľudí, je aj dnes deprimujúci.
Spomienka na prvý transport Židov zo Slovenska bude pokračovať v nedeľu v Poprade. Popoludní o 15:30 sa na železničnej stanici uskutoční pietna spomienka na obete holokaustu. Spomienka bude pokračovať podvečer o 17:00 v Tatranskej galérii v Poprade, kde sa uskutoční vernisáž venovanej holokaustu.
