Uplynulých tridsať rokov môžeme z pohľadu automobilového priemyslu považovať podľa Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR za jednoznačný úspech. „Slovensko stálo začiatkom deväťdesiatych rokov na rozhraní. Podarilo sa transformovať ekonomiku orientovanú na ťažký strojársky a obranný priemysel na automobilový,“ uviedol pre agentúru SITA k 30. výročiu Nežnej revolúcie generálny sekretár zväzu Ján Pribula.
Ako dodal, nastaviť takúto cestu bolo veľmi prezieravé a zásadným spôsobom to poznačilo ďalší vývoj Slovenska až do dnešných dní.
Nepodarilo by sa to však bez investícií, predovšetkým zahraničných. „Tu je potrebné vyzdvihnúť úlohu Volkswagenu. Vstup Volkswagenu do BAZ Bratislava znamenal prvý dotyk slovenského priemyslu s moderným automobilovým priemyslom a naštartoval úspešný príbeh automobilového priemyslu na Slovensku nie len v oblasti výroby vozidiel, ale aj dodávok dielov,“ skonštatoval Pribula.
Ohrozenie budúcnosti
Podľa neho ale v poslednom období veľmi hazardujeme s tým, čo sa podarilo vybudovať a ohrozujeme našu budúcnosť. „Musíme stále upozorňovať na to, že už naši predkovia vedeli, že je nerozumné sedieť na konári a zároveň ho podpiľovať,“ myslí si generálny sekretár .
Aktuálne pôsobia na Slovensku štyri automobilky. Okrem Volkswagenu aj žilinská Kia Motors Slovakia, Groupe PSA Slovakia v Trnave a nitriansky Jaguar Land Rover Slovakia.
Volkswagen predpokladá, že trhy s autami sa zmenšia rýchlejšie, ako sa očakávalo
„Z niekoľkých kusov vozidiel ročne zmontovaných vo Volkswagene v Bratislave v roku 1993 sme v súčasnosti nad úrovňou jedného milióna vozidiel,“ poukázal Pribula. Automobilový priemysel priamo zamestnáva viac ako 170 tis. pracovníkov a ovplyvňuje spolu tvorbu viac ako 270 tis. pracovných miest.
Pozitívom je, že stále viac dodávateľských firiem si na Slovensku buduje aj výskumno – vývojovú základňu. Realizácia tejto stratégie je podľa zväzu príkladom toho, ako sa dajú veci posúvať ďalej, pokiaľ je stratégia nastavená správne, sú správne definované kroky na jej realizáciu a to najdôležitejšie, že sú aj zrealizované.
Skostnatené školstvo
„To nám v súčasnosti chýba. Máme veľké množstvo aj kvalitných stratégií, no často zostávajú nerealizované,“ domnieva sa generálny sekretár. Čo sa však za uplynulých 30 rokov nepodarilo, je napríklad rozvinutie výroby nákladných vozidiel, autobusov ale aj poľnohospodárskej techniky, rezervy vidia predstavitelia automobilového priemyslu i vo vzdelávaní.
„Pružnosť nahradila skostnatenosť. Školstvo by malo byť vždy niekoľko rokov napred pred tým, čo bude potrebovať prax. Musí vychovávať kvalifikovanú pracovnú silu pre budúcnosť. Túto schopnosť naše školstvo až na pár výnimiek stratilo a aj za pomoci a enormného tlaku zamestnávateľov sa snažíme dobiehať zameškané. Ale rýchliky okolo nás už dávno frčia,“ upozornil Pribula.
Automobilky na Slovensku o útlme výroby nehovoria, čelia však viacerým výzvam
Zväz sa vyjadril aj ku kritike, ktorá poukazuje na prílišnú závislosť Slovenska od automobilovej výroby, či jej koncentráciu na západe krajiny.
“No aký iný priemysel by v čase nevyhnutnej transformácie našej ekonomiky naplnil očakávania tak, ako to urobil automobilový priemysel? Ak je v súčasnosti taký priemysel, tak nech ho kritici pomenujú, posunú túto informáciu politikom a tí nech pracujú na jeho získaní a rozvoji na Slovensku,“ hovorí Pribula.
Investorom nerozkážu
Čo sa týka koncentrácie, podľa neho sa investorom nedá rozkázať, ak majú svoju predstavu, tak ich nepresvedčíte. „Ponukám, ktoré Slovensko pre jednotlivých investorov pripravovalo neprospelo ani fyzické rozdelenie Slovenska na východ a západ, ktoré predstavujú nedostavané úseky diaľnic. Dopravná sieť, jej dobudovanie a rekonštrukcia je to, čo by sa takisto dalo vnímať ako to, čo sa nám za 30 rokov nepodarilo,“ podotkol generálny sekretár.
Slovensko sa od novembra 1989 výrazne posunulo nielen z pohľadu výroby, ale aj predaja automobilov. V roku 2018 dosiahlo v tejto oblasti podľa zväzu rekordné výsledky, keď celkový trh prekročil hranicu 111 000.
Prestávame byť konkurencieschopní, varujú automobilky a žiadajú opatrenia
„Čo nie je až tak priaznivé je to, že sme zaznamenali viac ako 80 000 individuálne dovezených jazdených vozidiel, pričom sa od roku 2016 zhoršila vekovosť takýchto vozidiel. V individuálne dovezených vozidlách narástla kategória vozidiel starších ako 10 rokov,“ dal do pozornosti Pribula.
To podľa neho nemá priaznivý vplyv ani na snahy Slovenska o znižovanie emisií z dopravy, ani na bezpečnosť na cestách.