Kolísavý objem práce spôsobený pandémiou môže viacero firiem vyriešiť zavedením tzv. konta pracovného času. Umožňuje zamestnancom prideliť len taký objem práce, ktorý zodpovedá momentálnej potrebe a dopytu. Zamestnanci tak majú istotu stáleho príjmu a nemusia sa obávať, že prídu o svoje pracovné miesto.
Pandémia postavila mnohé spoločnosti pred otázku, čo so zamestnancami, ktorí nemajú kvôli uzavretiu či obmedzeniu prevádzky a tiež zníženému dopytu v súčasnej dobe prácu. Firmy hľadajú možnosti, ako zamestnancom efektívne rozvrhnúť pracovnú dobu a zároveň im zaistiť fixný plat. Poradenská spoločnosť Déhora pripomína, že jednou z týchto možností je zavedenie konta pracovného času. To totiž umožňuje firmám kompenzovať obdobia, keď nemajú pre zamestnancov dostatok práce s obdobím, keď nestíhajú. V závislosti od toho sa mení aj dĺžka pracovnej doby zamestnancov, ich príjem však zostáva každý mesiac rovnaký. Kontá pracovného času využívajú najmä výrobné spoločnosti fungujúce v zmenovej prevádzke, najmä v automobilovom priemysle.
„Konto pracovného času je nástrojom flexibility pre tie spoločnosti, ktoré bojujú s meniacim sa dopytom po svojich výrobkoch alebo službách, a to nielen počas pandémie. Na Slovensku nie je tento spôsob práce zatiaľ veľmi rozšírený a využívajú ho najmä firmy, ktoré s ním majú skúsenosti v zahraničí. Súčasná doba priam nabáda k využitiu konta pracovného času a aj my už zaznamenávame záujem o tento typ rozvrhnutia práce u našich klientov, ktorých prevádzka je kvôli koronavírusu obmedzená,“ hovorí Roman Urban, senior konzultant v českej pobočke spoločnosti Déhora, ktorá sa zaoberá plánovaním pracovnej sily v zmenových prevádzkach. „Aj v prípade zavedenia konta pracovného času je však dôležité stanoviť si jasné pravidlá a umožniť zamestnancom skĺbiť si pracovný a súkromný život,“ dodáva Urban.
Ako funguje konto pracovného času
Podmienky uplatňovania konta pracovného času upravuje Zákonník práce. Konto pracovného času sa zavádza len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, pričom sa musí dohodnúť aj vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, ktoré nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov. Režim konta pracovného času pre zamestnanca znamená, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov. Počas tejto doby má zamestnávateľ právo meniť rozvrh práce podľa potreby, s ohľadom na jej množstvo. To znamená, že napríklad jeden mesiac môžu napríklad zamestnanci chodiť do práce len jeden deň v týždni a v ďalších mesiacoch si chýbajúce dni odpracovať.
Konto pracovného času má svoje pravidlá
Aj keď pracovný režim v rámci konta pracovného času pôsobí veľmi flexibilne, je nevyhnutné, aby sa firmy riadili určitými pravidlami, najmä Zákonníkom práce. Počas týždňa je dôležité dodržiavať pravidelné prestávky a odpočinok. Zamestnávateľ napríklad môže plánovať maximálne 6 pracovných dní a v ďalšom týždni 5, nie je teda možné nastaviť pracovnú dobu na 7 dní v týždni. O rozvrhu by mal zamestnávateľ informovať svojich zamestnancov vždy vopred podľa zákonom stanovenej lehoty, ktorá sa dá skrátiť len v prípade vzájomnej dohody. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Nemožno ju nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. V špecifických prípadoch sa na zavedenie konta pracovného času u zamestnanca (napr. tehotná žena, zamestnanec so zdravotným postihnutím a pod.) vyžaduje aj dohoda s týmto zamestnancom.
Na akú mzdu majú zamestnanci nárok
Bez ohľadu na počet odpracovaných hodín dostávajú zamestnanci základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a takisto aj rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas, vrátane príplatkov. Pri poslednom výplatnom termíne sa tieto kontá navzájom porovnajú a zamestnávateľ doplatí zamestnancom rozdiel medzi stálou mzdou a skutočne odvedenou prácou. Ak zamestnanec neodpracoval ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia celý rozsah pracovného času, za ktorý mu zamestnávateľ poskytol základnú zložku mzdy, zamestnávateľ má právo na vrátenie základnej zložky mzdy len v špecifických prípadoch definovaných Zákonníkom práce (napr. zrušenie pracovného miesta, ak sa zamestnanec stane nadbytočným, závažne poruší pracovnú disciplínu a pod.).
Výhody pre zamestnávateľov aj zamestnancov
Zavedením konta pracovného času firmy v prípade krízy nemusia pristúpiť k extrémnym opatreniam, ak si chcú udržať kvalifikovaných ľudí. Tento režim práce zaistí firmám efektívne využitie pracovných síl a plánovanie zmien podľa aktuálnej potreby. Súčasne šetrí aj prevádzkové náklady buď pri nevyužitých zamestnancoch, alebo naopak v prípade príplatkov za nadčasy pri zvýšenom objeme práce. Ak zamestnávateľ oznamuje rozvrh zmien krátky čas dopredu, môže ťažiť z väčšej časovej flexibility. Pre zamestnancov je nepochybne výhodou istota stáleho príjmu a vedomie, že neprídu o miesto, ak sa firme práve nedarí.
Ako môžu kontá pracovného času pomôcť firmám v súčasnej situácii
Konto pracovného času sa javí ako výhodnejšie riešenie než tzv. kurzarbeit, kedy spoločnosť musí zaplatiť zamestnancom časť mzdy za neodpracované hodiny bez nároku na náhradu v budúcnosti. S kontom pracovného času môžu pri zrušenej alebo obmedzenej prevádzke zmeny zamestnancom zrušiť a poskytnúť im základnú zložku platu s tým, že si ich v priaznivejšom období odpracujú. Aj keď je s ohľadom na vyrovnávacie obdobie od 4 do 12 mesiacov toto riešenie vhodné skôr pre krátkodobé krízy či sezónne výkyvy, mnoho spoločností môže v súčasnej situácii zachrániť.
Informačný servis