BRATISLAVA 15. augusta (WEBNOVINY) – Stredajší útok troch psov na muža na jazere Košariská v Dunajskej Lužnej musel mať nejakú príčinu.
Pre agentúru SITA to na margo útoku uviedol chovateľ a majiteľ výcvikového strediska Miloš Butyka. Väčšinou sa podľa jeho slov stáva, že ľudia majú pocit, že psov odoženú.
„Pokiaľ sa dnes psi podhrabali pod plot a pribehli k mužovi bližšie, muselo tam byť niečo, prečo zaútočili. Je možné, že v záujme ochrany modelky, ktorú fotil, ich odháňal, čo psov vyprovokovalo,“ informoval Butyka.
Väčšinou to býva tak, že pes nikdy nezaútočí len tak, musí byť niekým alebo niečím vyprovokovaný. „Už len to, že sa podhrabali pod plot znamená, že to muselo mať nejaký dôvod,“ dodal.
Taktiež areál nebol podľa neho dostatočne zabezpečený, pretože traja psi už tvoria svorku a tým pádom musí byť objekt zabezpečený dôkladnejšie.
“Druhá vec je, či mali psi vôbec nejaký výcvik,“ pripomenul s dodatkom, že ak ho mali, musel byť permanentne opakovaný o čom musí byť doklad, že je aktuálny.
Obrazom: Areál, kde sa odohral útok psov
Pes nikdy nezaútočí prvý
Ďalšou vecou je aj ľudský faktor. Muž ich mohol v záujme ochrany odohnať a tým pádom vyprovokoval ich agresiu voči nemu.
„Pes nikdy nezaútočí sám od seba a skoro vždy za to môže človek. Buď sa s ním chce hrať alebo ho odohnať, pričom človek vždy nejakým spôsobom spanikári,“ priblížil chovateľ Butyka.
Vždy sa podľa jeho slov hľadá príčina toho, že práve psi sú zabijaci, čo však nie je úplne pravda.
„Dnes už konečne začínajú mať ľudia názor, že to nie je len o tom, že psi robia zle, ale ide aj o to, že ani človek sa nemôže voči nim správať nadradene,“ dodal pre agentúru SITA chovateľ a majiteľ výcvikového strediska Miloš Butyka, ktorý so psami pracuje už 40 rokov.
Právny pohľad
Za útok chovaného zvieraťa, napríklad psa na človeka nesie zodpovednosť jeho majiteľ, resp. chovateľ.
Odborník na trestné právo a dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Jaroslav Ivor však upozorňuje, že treba rozlišovať, či zviera spôsobilo následky úmyselným alebo nedbalostným konaním páchateľa.
„Keď napríklad majiteľ nahucká psa na iného človeka, použije ho vlastne ako zbraň. Vtedy ide o úmyselný čin,“ vysvetlil Ivor. V prípade spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví za to hrozí páchateľovi väzenie na štyri až desať rokov.
Útoky psov na ľudí sú však neraz dôsledkom nedbanlivosti ich majiteľa. Aj v takýchto prípadoch treba podľa Ivora rozlišovať, či bola nedbanlivosť chovateľa vedomá alebo nevedomá.
„Vedomá nedbanlivosť platí pre prípady, keď napríklad majiteľ nechá voľne behať psa bez náhubku po parku s tým, že je cvičený a nemôže nikomu ublížiť. Správanie psa sa však nejakým podnetom zmení a pohryzie človeka,“ opísal Ivor.
Iným prípadom je nevedomá nedbanlivosť. Tá platí pre situácie, ak je pes napríklad v nejakej ohrade alebo klietke, teda oddelený od možného kontaktu s cudzími ľuďmi. Majiteľ však podcení silu zvieraťa a psovi sa podarí prekážku odstrániť, podkopať alebo preskočiť.
Po úteku potom môže ublížiť na zdraví človeku, za čo je zodpovedný majiteľ. „On teda vedieť mohol a mal, že zviera môže prekážky prekonať,“ dodal Ivor. Každopádne však treba mieru zavinenia dokázať a dokazovanie býva v týchto prípadoch podľa Ivora náročné.
Majiteľ psa nenesie zodpovednosť vtedy, ak prekážku, ktorá zvieraťu v útoku bránila, odstránil niekto iný. Pri nedbalostnom zavinení útoku zvieraťa je pre prípadný trest rozhodujúce aj to, ako vážne bola obeť útoku zranená. Za ľahkú ujmu na zdraví, z ktorej sa poškodený liečil menej ako 42 dní (šesť týždňov), môže dostať majiteľ maximálne ročné väzenie. Horšie je to pri ťažkej ujme na zdraví – tam už hrozí väzenie na šesť mesiacov až dva roky.
