V čom majú pôvod súčasné povodne?
Nie každý výdatný dážď musí priniesť veľkú povodeň. Dôležité je aj to, čo sa deje predtým.
Celú zimu tu bolo veľa zrážok. Január, február a marec boli zrážkovo tak výdatné, že keby sme ich zmerali dokopy, tak na Slovensku to bolo asi najzrážkovejšie trojmesačné obdobie od januára do marca v histórii meteorologických meraní u nás. A keď po aprílovej prestávke v máji zase nadobudli zrážky výraznejší charakter, tak spôsobili povodne, pričom sa to dialo aj na území Nemecka, Rakúska a Čiech, kde tiež bolo zrážok v predchádzajúcich mesiacoch veľa.
Čiže príroda nezvládla toľko zrážok?
Ak sa situácie s výdatnými dažďami opakujú viackrát na danom území, tak spôsobujú nasýtenie prírodného prostredia, a tak pri následných dažďoch nie je schopné vodu absorbovať. Preto sa potom vytvára zvýšený povrchový odtok, a ten spôsobuje povodňový stav v riekach. Na súčasnú povodňovú situáciu ešte vplýva aj to, že v Alpách sa stále topí sneh.
Súvisia povodne s globálnym otepľovaním, ako sa zvykne hovoriť?
Niektorí argumentujú, že povodne boli vždy. Súhlasím, ale v poslednom období sme mali veľa nápadných povodní. V roku 1997 bola veľká povodeň na Odre a Morave, v roku 2002 na Dunaji, Vltave a Labe, potom v roku 2010 na Slovensku, a teraz zase v tom regióne, kde aj v roku 2002. Výpočet týchto príkladov dáva akosi najavo, že výskyt týchto mimoriadnych udalostí je častejší ako v minulosti, čo by som dal do súvislosti s globálnym otepľovaním.
Ako sa globálne otepľovanie prejaví na vzniku záplav?
Čím je teplejšie, tým sú väčšie predpoklady pre väčší obsah vodných pár v atmosfére. A viac vodných pár v atmosfére pri kondenzačných procesoch navodzuje situácie, keď viac prší. Ak sa budú častejšie vyskytovať obdobia s výdatnými zrážkami, tak riziko povodní bude mať vzostupnú tendenciu.
Niektorí odborníci spomínajú ako dôležitý faktor oteplenie v oblasti Arktídy. Čo si o tom myslíte?
Je skutočne pravdou, že otepľovanie sa viac prejavuje v najvyšších zemepisných šírkach. Napríklad v rovníkovej oblasti sa neprejavuje tak, ako v oblasti za severným polárnym kruhom a toto spôsobuje, že v posledných letách sa tam topí morský ľad. To je zásadná vec, lebo tým sa mení charakter aktívneho povrchu – namiesto ľadu a snehu sa tam objavuje morská voda. A to môže mať výrazné dôsledky na to, ako sa vyvíja charakter počasia v nasledujúcom období.
Charakter počasia u nás teda ovplyvňuje len topenie ľadu v Arktíde?
Ďalším vplyvom je severoatlantická oscilácia. Je to akési pravidelné kolísanie prenosu vzduchových vôd z Atlantického oceánu do vnútrozemia Európy. Teraz je toto prúdenie zoslabené. Dôsledok je taký, že sa u nás prejavia viac tlakové níže, ktoré sa tvoria v oblasti Stredomoria alebo v priestore Jadranského mora. Tie potom postupujú na sever až severovýchod, dostávajú sa do strednej Európy a tu potom spôsobujú také problémy, aké boli napríklad cez zimu a spôsobili aj výdatné snehové zrážky v Bratislave.
Čo je pre počasie na Slovensku charakteristické?
Vyskytuje sa u nás príliš veľa mesiacov, ktoré sú nadnormálne vlhké alebo nadnormálne suché. Striedajú sa obdobia, keď buď veľmi prší s tými, keď skoro vôbec a neexistuje zlatý stred.
Tieto výkyvy spôsobuje teda globálne otepľovanie?
Čím je teplejšie, tým majú procesy v atmosfére viac energie. Prejavuje sa to aj búrkami, ktoré môžu byť intenzívnejšie. Búrky takého charakteru, ako sme zaznamenali v prvej polovici mája, by sa za normálnych podmienok mali vyskytovať vo vrcholnom lete. Vtedy býva na poliach už vegetácia, ale keďže májové búrky
prišli tak skoro, tak splachovali ornicu. Okrem toho, teraz často na Slovensku ľudia ukazujú na fotografiách, ako videli vzdušný vír. Nie je to spôsobené tým, že je éra mobilných telefónov, ale tieto situácie majú vzostupnú situáciu. Tieto jednotlivé zvláštnosti v počasí, ktorých je teraz dosť, hovoria o trendoch v teplote vzduchu.
Je to naozaj dlhodobé?
Faktom je, že keď si vezmeme vývoj v posledných desiatich rokoch, tak sme zažili
veľmi veľa takých situácií, ktoré predtým bežné neboli. V roku 2003 bolo u nás veľmi horúce a suché leto, v roku 2007 prvý raz dosiahla u nás teplota vzduchu viac ako 40 stupňov. Potom v roku 2010 boli povodne. Na jar a v lete nasledujúce dva roky bolo zase málo zrážok a teraz prišiel rok 2013, kedy sa opakuje rok 2002, keď boli povodne v podobných regiónoch a
období.
Tento rok je tiež divný…
Zima pretrvávala do začiatku apríla, potom sa prudko oteplilo, a teraz prišlo zase dosť chladné obdobie. Na začiatku júna niekde aj kúrili. Veľká nevyváženosť v prejavoch počasia je príznak toho, že niečo sa v klimatickom systéme deje.
Pavol Rábara