BRATISLAVA 23. mája (WEBNOVINY) – Strana Sloboda a Solidarita (SaS) vyzýva ústavných sudcov Petra Brňáka, Milana Ľalíka a Mariannu Mochnáčovú, aby vyčkali so svojím rozhodnutím vo veci sťažnosti nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša až do rozhodnutia o ústavnosti zákona, na základe ktorého im bola táto kauza opätovne pridelená.
„Pripomíname, že sudcovia Brňák a Ľalík boli už z konania vylúčení pre ich možnú predpojatosť. SaS s poľutovaním konštatuje, že Ústavný súd sa stal baranidlom, ktorým si pokútne záujmy kliesnia cestu k ovládnutiu Generálnej prokuratúry. Ich politickým reprezentantom je dnes prezident Ivan Gašparovič a predovšetkým strana Smer,“ napísala SaS vo vyhlásení, ktoré poskytlo tlačové oddelenie strany.
SaS ďalej uviedla, že „ústavní sudcovia v 90. rokoch kládli účinné prekážky rozpínajúcemu sa mečiarzimu, ktorý robil zo Slovenska čiernu dieru Európy“. Dnes podľa strany stoja pred ústavnými sudcami rovnaké výzvy.
Plénum Ústavného súdu SR v stredu na neverejnom zasadaní pridelilo sťažnosť Jozefa Čentéša opätovne Petrovi Brňákovi, ktorého Čentéš namietal a námietku ÚS akceptoval. Na rovnakom zasadnutí pridelilo sudcovi spravodajcovi návrh skupiny poslancov NR SR, ktorá žiada preskúmať ústavnosť novely zákona o konaní pred ústavným súdom.
Skupina poslancov zároveň žiada, aby ústavný súd pozastavil účinnosť novely, kým nerozhodne vo veci samej. Pôvodne plénum ústavného súdu nemalo zasadať pre neprítomnosť predsedníčky ÚS Ivetty Macejkovej. Rokovanie pléna viedol podpredseda Milan Ľalík, ktorého Čentéš tiež namietal a z konania o jeho sťažnosti ho vylúčili.
Parlament 30. apríla tohto roku prijal novelu Zákona o organizácii Ústavného súdu SR a konaní pred ním v súvislosti s kauzou nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora prezidentom SR. Novela umožňuje, aby o tejto veci rozhodoval pôvodný senát, hoci jeho dvaja sudcovia boli z konania vylúčení po Čentéšom vznesenej námietke zaujatosti.
Čentéš podal 3. januára tohto roku proti nevymenovaniu sťažnosť pre porušenie svojich základných práv postupom prezidenta Ivana Gašparoviča. Obaja účastníci vznášali námietky zaujatosti voči jednotlivým sudcom až nakoniec ostala len jedna sudkyňa, voči ktorej nebola vznesená námietka a ústavný súd bol zablokovaný.
