VARŠAVA 13. januára (WEBNOVINY) – Proti Švédovi, ktorý sa priznal k účasti na plánovaní krádeže smutne známeho nápisu Arbeit Macht Frei z brány koncentračného tábora z druhej svetovej vojny v Osvienčime, v stredu poľské úrady vzniesli obžalobu. „Obžalovali sme Andersa H. z napomáhania pri krádeži,“ uviedla hovorkyňa krakovskej prokuratúry Boguslawa Marcinkowska pre spravodajský televízny kanál TVN24.
Poľská prokuratúra tiež požiadala súd, aby nariadil predbežné zadržanie na 14 dní podozrivého, ktorého médiá označujú ako 34-ročného bývalého švédskeho neonacistu Andersa Högströma. Prokuratúra požaduje na podozrivého vydanie národného, prípadne následne európskeho zatykača, povedala Marcinkowska.
Högström vyhlásil, že v prípade mal pôsobiť ako prostredník, ktorý prevezme tabuľu a predá ju kupcovi, ale neskôr si to rozmyslel a o ľuďoch stojacich za krádežou informoval poľskú políciu. „Požiadali ma, či by som mohol vziať tabuľu z jedného miesta na druhé,“ píše švédsky denník Aftonbladet. „Mali sme človeka, ktorý bol ochotný za nápis zaplatiť niekoľko miliónov (švédskych korún, alebo stovky tisíc eur),“ povedal. Högström tvrdí, že pomohol polícii dolapiť páchateľov lúpeže z 18. decembra.
Polícia objavila päťmetrový kovový nápis, ktorý znamená Práca oslobodzuje, 20. decembra v severnom Poľsku a zatkla piatich Poliakov vo veku od 20 do 39 rokov. Tabuľa bola rozpílená na tri časti.
„Som hrdý, že som všetko vyzradil,“ uvádza Högström. Hovorkyňa polície v Krakove však poprela, že by polícii pomohol chytiť Poliakov podozrivých z odcudzenia tabule. „Telefonát zo Švédska prišiel v čase, keď sme už zlodejov zatýkali,“ povedala. Piatim podozrivým hrozí väzenie v dĺžke 10 rokov.
Högström v roku 1994 založil Národno-socialistický front, švédske neonacistické hnutie, na čele ktorého stál päť rokov. Po odchode z organizácie sa od hnutia dištancoval a stal sa z neho vzorný občan, pričom vstúpil do združenia Exit, ktoré pomáha mladíkom odísť z krajne pravicových hnutí, tvrdí Aftonbladet. Národno-socialistický front sa rozpadol koncom roku 2008.
V koncentračnom tábore Osvienčim a v neďalekom vyhladzovacom tábore Birkenau zavraždili nacisti od roku 1940 do roku 1945 najmenej 1,1 milióna osôb, najmä Židov. Koncentračné tábory boli súčasťou „konečného riešenia židovskej otázky“, systematickej genocídy, ktorú naplánoval nacistický vodca Adolf Hitler. Celkovo počas fašistického holokaustu zomrelo zhruba šesť miliónov Židov. Medzi ďalšími obeťami Osvienčimu boli desaťtisíce Poliakov nežidovského pôvodu, sovietskych vojnových zajatcov, Rómov a ľudí, ktorí sa pridali k protifašistickému odboju.
SITA/AFP