BRATISLAVA 20. júna (WEBNOVINY) – Celkovo 124-krát vyrážali v utorok záchranári z celého Slovenska k pacientom, ktorí skolabovali z dôvodu horúčav.
Po prvotnom ošetrení previezli do nemocnice až 70 z nich. Ako agentúre SITA povedal hovorca operačného strediska záchrannej služby Boris Chmel, vysoké teploty nezvládli najmä zástupkyne nežnejšieho pohlavia.
„Žien bolo 72, mužov 46 a detí do 18 rokov bolo osem,“ uviedol Chmel. Najviac kolapsov zaznamenali záchranári v Bratislavskom kraji (21), najmenej v Trnavskom (9).
Pre extrémne teplo môžu policajti pracovať kratšie. Hliadok v teréne sa ale táto možnosť netýka. Agentúru SITA informoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
Ak je vonku v tieni viac ako 30 °C, je možné na niektorých pracoviskách polície upraviť pracovný čas.
Avšak „počet hodín, o ktoré bol čas služby skrátený, musí príslušník policajného zboru dodatočne odslúžiť,“ uviedol Slivka. Hliadkujúci policajti ale túto možnosť nemajú.
Policajtom v horúcich dňoch sťažuje život aj nosenie rôznych uniforiem. Môžu však nosiť služobnú košeľu s krátkym rukávom alebo polokošeľu s krátkym rukávom. V letných mesiacoch tiež policajti nenosia čiapku.
Odborník radí, ako sa vyhnúť kolapsu
Počas extrémnych horúčav, ktoré na Slovensku zažívame v týchto dňoch, by sme sa mali vyhýbať dlhšiemu pobytu na slnku, veľa piť a myslieť na starých ľudí a deti, ktorí majú zníženú potrebu príjmu tekutín.
Pre agentúru SITA to povedal primár a internista bratislavského medicínskeho centra Medifera Igor Vozár.
Počas extrémnych horúčav by sme sa mali vyhýbať dlhšiemu vystavovaniu sa priamemu slnečnému žiareniu, lebo teplota vonku sa vyrovnáva teplote tela a vtedy už má organizmus problém s termoreguláciou.
Je nevyhnutné zvýšiť príjem tekutín. „Je potrebné piť veľa a čokoľvek, čo človeku chutí,“ povedal Vozár.
Organizmu pomôžu minerálky so zvýšeným obsahom solí, ktoré možno striedať s obyčajnou vodou z vodovodu. Vodu si môžeme ochutiť citrónom, limetkou. Vyhýbať by sme sa však mali alkoholu a pohár osviežujúceho piva si dopriať až po západe slnka.
Dospelý človek, ktorý sa počas horúčav zdržiava v neklimatizovaných priestoroch alebo vonku, by mal vypiť aspoň štyri litre tekutín a ak je celý deň v klimatizovaných priestoroch, tak aspoň tri litre tekutín denne. Potrebné je pribaliť si na cestu fľašu vody.
Rodiny by mali myslieť na svojich najstarších a najmladších členov – starí ľudia a deti majú zníženú potrebu príjmu tekutín, preto je potrebné sa o nich počas horúčav zaujímať a pitie im pripomínať. Dieťa by za deň malo vypiť 100-150 ml tekutiny na kilogram hmotnosti.
Hrozí rakovina kože
Igor Vozár upozorňuje na to, že v týchto dňoch nie je vhodné sa dlhšie zdržiavať na priamom slnku. Záhradkári by mali úrodu polievať až po západe slnka.
Ak sa teplota vzduchu blíži teplote tela, športovci by si počas dňa mali odpustiť korčuľovanie či bicyklovanie.
Vzhľadom na vysokú intenzitu slnečného žiarenia a ozónu lekár v týchto extrémne horúcich dňoch neodporúča ani opaľovanie, pretože hrozí zvýšené riziko vzniku rakoviny kože, predovšetkým pri ľuďoch, ktorých koža je po zime biela a neopálená.
Ak sa už rozhodneme byť počas takéhoto horúceho dňa vonku, mali by sme pobyt na slnku striedať s pobytom v klimatizovaných priestoroch – napríklad s návštevou nákupného centra.
Pozor by si tiež mali dať ľudia, ktorí užívajú diuretiká, teda lieky na odvodnenie – napríklad ľudia so srdcovými chorobami či vysokým tlakom.
Podľa Vozára by sa mali poradiť so svojím lekárom, či v týchto horúcich dňoch, ak je to možné, neznížiť dávky diuretík, pretože hrozí dehydratácia.
