Čo je pre budúcnosť dnes najdôležitejšie?
Jednoznačne – dostupné a zároveň kvalitné vzdelanie.
Takže k perspektíve podľa vás vedie cesta cez vzdelanosť?
Výchova, vzdelanie a odborná príprava má obrovský význam pre jednotlivcov a pre spoločnosť. V ekonomike sú dôležitým predpokladom zamestnanosti i zamestnateľnosti. Nezamestnanosť ľudí s vysokoškolským vzdelaním v Európskej únii je výrazne nižšia ako priemerná nezamestnanosť (12 %). Vysokoškolsky vzdelaní ľudia majú v priemere o polovicu vyšší príjem. Vzdelanie zohráva dôležitú úlohu aj pri sociálnej integrácii človeka, aby nebol izolovaný, aby sa vedel zžiť so spoločnosťou.
A čo neekonomický rozmer vzdelania? Neslabne v čase globalizácie jeho vplyv ?
Naopak, stúpa. Lebo edukácia má význam aj politický. Vzdelaní ľudia inak reagujú na politiku, rozvíjajú demokraciu, chápu globálne otázky, majú iný rozhľad, iné poznanie, sú odolnejší voči demagógii a populizmu, polopravdám, proti manipulácii, nacionalizmu, xenofóbii a fanatizmu. Výchova a vzdelanie sú aj významným kultúrnym činiteľom, pretože prostredníctvom lepšieho poznania možno presadzovať etické a právne hodnoty, budovať porozumenie, rešpekt, úctu, ktoré sú veľmi dôležité pre medziľudské, ale aj pre medzinárodné vzťahy. Pomáha pri zachovaní a rozvoji kultúrneho dedičstva, ktoré treba najprv poznať, osvojiť si ho, následne rozvíjať a odovzdávať ďalším generáciám.
Stačí nám doterajší školský systém prípravy ľudí alebo nie? V čom je problém ?
Význam vzdelania prudko rastie spolu so zmenami, ktorých sme súčasťou – či to chceme, alebo nie. Svet sa globalizuje, vzdialenosti sa skracujú, vývoj sa zrýchľuje. Tí, ktorí sú pripravení, vzdelaní, zorientovaní, aktívni, väčšmi ovplyvňujú vývoj. Vzdelanie, globalizácia a Európa sú pre nás veľkou výzvou. Pracovné a technologické trhy sa dnes rýchlo menia. Čo sa kedysi vyvíjalo za storočie, prípadne za generáciu, dnes sa mení za desať, za päť, aj za menej rokov. Celoživotnosť vo vzdelávaní prestáva byť záležitosťou úzkych skupín a stáva sa stratégiou. Tak, ako treba adaptovať pomery na trhu alebo v spoločnosti prostredníctvom práva, je nevyhnutné pomôcť ľuďom s adaptovaním sa na nové podmienky. Aby človek dokázal reagovať a aktívne sa prispôsobiť. Treba prepojiť svet vzdelávania a svet podnikania do efektívneho partnerstva. Ako komisár som pred piatimi rokmi založil Univerzitno-podnikkateľské fórum EÚ. Funguje, je vzájomne výhodné. A sú tam aj americké či japonské firmy. Aj na Slovensku to potrebujeme. Inak budeme mať veľa absolventov škôl ako čerstvých klientov úradov práce. Vidieť to napríklad v Grécku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku. Nezamestnanosť mladých u nich i na Slovensku je alarmujúca. Obávam sa, že aj teraz, po skončení školského roka sa znova zvýši.
Kde je tu priestor pre inovácie? Dokážu byť odpoveďou na súčasnú krízu?
Z každej situácie vedie cesta, ale môže byť smerovaním ešte k hlbšej kríze. Takou je napríklad nezodpovedné zadlžovanie spoločnosti s víziou neudržateľného rastu ekonomiky či nerozumnej spotreby. Treba hľadať pre každú krajinu hľadať nové, inovačné riešenia. Nie je to dôležité len pre škrtanie, šetrenie a znižovanie deficitu, ale to podstatnejšie – pre rast a rozvoj. Inovácie neodmietajú minulosť, ale stavajú na osvedčených hodnotách a princípoch nové, efektívnejšie, lacnejšie riešenia. Ich predpokladom je tvorivosť, jedinečný ľudský prejav. Podľa amerického profesora Richarda Floridu, tvorivá spoločnosť sa opiera o tri „T“: umožňuje rozvíjať talenty každému, sprístupňuje technológie pre všetkých a buduje tolerantného ducha spoločnosti.
A kde sa v tomto nachádza Európa? V popredí alebo stráca?
Sme mozaikou, kde nájdete úspešné príklady, ale aj zaostávajúcich. V inováciách sú Dánsko, Švédsko, Nemecko, Fínsko v popredí, Slovensko je za priemerom. Komisia vydáva pravidelné inovačné tabuľky a porovnania. Európa sa stáva stále zraniteľnejšou v globálnej konkurencii. Najhorší fiktívny scenár nastane pre Európu vtedy, keď sa výskum a vývoj presunú do Ameriky, priemysel do Číny, služby do Indie a poľnohospodárstvo do Brazílie. Vtedy sa Európa ako starý kontinent stane akýmsi múzeom, výkladnou skriňou historických pamiatok. Povzbudzujem preto k podpore inovácií, nových start-up projektov v rôznych oblastiach hospodárstva, ktoré dnes možno vyzerajú ako utopistické projekty, ale zajtra môžu byť silnými ťahúňmi ekonomiky. Sny a nápady sa môžu stať realitou za predpokladu, že máme ľudí, ktorí sú ochotní a schopní tieto myšlienky pretavovať svojím podnikaním a prácou do reality.
Internet voľakedy umožňoval hlavne vznik firiem, dnes dominuje stále viac jeho použitie vo firmách. Internetizácia spoločnosti prospieva medziľudským vzťahom, ale je veľmi prospešná pre rozvoj ekonomiky, jej rast, jej inováciu. Máme také projekty aj na Slovensku. Slovensko práve tým, že je menšie než každý sused navôkol, patrí skôr ku krajinám, ktoré sú ekonomicky zraniteľnejšie, limitované. Ale tento „handicap“ môžeme vyvažovať rozumnou otvorenosťou, pripravenosťou na strategickú spoluprácu a networkingom, ktorý je pridanou hodnotou. Takto môžeme budovať svoju perspektívu, ale aj úspešné firmy. Bez globálneho aspektu dnes veľké projekty nie sú ani možné. Aj heslo „Mysli globálne, konaj lokálne!“ nám to pripomína.
Internet sa stal vyjadrením, ale aj nositeľom globálnej komunikácie, ktorá je po každej stránke dnes potrebná a užitočná. Stačí komunikácia?
Komunikácia je základ, ale nekončíme pri nej. Internet umožňuje dostupnosť informácií, služieb, pomoci, ale aj príležitosti študovať, pracovať a podnikať. Stavia ľudí na nohy. Internet, technológie a ich rozumné využívanie majú napomáhať k rozvoju. Otvorenejšia a bezprostredná komunikácia by mala priniesť lepšie pochopenie medzi ľuďmi a národmi. Ale zároveň má napomáhať k tvorbe nových pracovných miest, k zlepšovaniu kvality a úrovne života.
Pilierom, na ktorom digitálny trh bez vnútorných hraníc stojí, je bezpečná infraštruktúra. Ako to u nás vyzerá?
Prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému internetu je kľúčovým faktorom inovácií, konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Kým digitalizácia mediálneho vysielania bola na Slovensku zvládnutá, internetizácia ešte nie je v potrebnom rozsahu. Meškajú projekty Operačného programu Informačná spoločnosť (OPIS). Od začiatku obdobia 2007-13 bol implementačne najslabším spomedzi 11 programov. A to má podobný hospodársky dôsledok na modernizáciu Slovenska ako meškajúca výstavbe diaľnic. Podľa odborných štúdií 10-percentný nárast penetrácie širokopásmového internetu môže viesť k 1 – 1,5 % nárastu HDP ročne a k 1,5 % rastu produktivity práce. Inovácie v spoločnostiach, ktoré prinieslo širokopásmový internet, vytvárajú zamestnanosť a majú potenciál vytvoriť do roku 2020 v EÚ dva milióny dodatočných pracovných miest. V súčasnosti, v čase veľkej nezamestnanosti a hospodárskej krízy je potrebné znovunaštartovať hospodársky rast. Vytváranie jednotného digitálneho trhu – bez vnútorných hraníc – výrazne zaostáva za ostatnými oblasťami budovania jednotného trhu v Únii. V súčasnosti v EÚ existuje 27, a po vstupe Chorvátska to bude 28 fragmentovaných trhov. Sektor telekomunikácií je jeden z tých, ktorý má široký vplyv na iné hospodárske aktivity. Je potrebné podporovať nové technológie a služby ako cloud computing. Zároveň je dôležité budovať broadbandové siete, ktoré umožnia rozvoj cezhraničných služieb. Budúcnosť a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva silno závisí od miery pokrytia vysokorýchlostnými sieťami. Rozhodujúcim predpokladom však zostáva digitálna gramotnosť obyvateľov. Má byť súčasťou vyučovacieho procesu a základných kompetencií absolventa už základnej školy. Ale je potrebná aj v celoživotnom prístupe, pri vzdelávaní dospelých. Ak pre človeka byť je viac než mať, tak aj vedieť je viac než mať. Ak sa na tom zhodneme a potrebné pre to aj robíme, sme na ceste k vedomostnej spoločnosti.
