Slovensko môže na svoj rozvoj a modernizáciu využiť z prostriedkov Európskej únie aktuálne približne 36 mld. eur. Nakoľko dokáže tieto zdroje vyčerpať zo starých a nových klasických eurofondov, ale aj z plánu obnovy a odolnosti, závisí od prípravy a realizácie projektov.
Odborníčka upozornila, že v tomto období je k dispozícii veľa peňazí, ale nové už nebudú. „To znamená, že je potrebné využiť efektívne európske peniaze, ktoré máme k dispozícii,“ uviedla ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ľudmila Majláthová, ktorá sa popri eurofondoch v rámci kohéznej politiky viac venuje plánu obnovy a odolnosti.
Programové obdobie 2021 – 2027
SR v programovom období 2014 – 2020 vyčerpala zo zdrojov EÚ k 31. máju 2022 z jedenástich programov, vrátane Programu rozvoja vidieka, takmer 9 mld. eur, teda skoro 53 percent z celkovej alokovanej sumy vyše 16,5 mld. eur. Zazmluvnených je 15 mld. eur z európskych prostriedkov, čo je 90 percent.
Nevyužité europeniaze v uvedenom programovom období je možné dočerpať do konca budúceho roka. V novom programovom období 2021 – 2027, v ktorom už plynie druhý rok a s čerpaním sa ešte nezačalo, má Slovensko k dispozícii skoro 13 mld. eur. Túto sumu treba vyčerpať do konca roka 2029.
Päť hlavných priorít do roku 2026
Z plánu obnovy a odolnosti bude možné využiť ďalších zhruba 6,5 mld. eur na päť hlavných priorít do roku 2026.
„Potrebujeme tie peniaze využiť a vidieť výsledky. Plán obnovy a odolnosti, celý mechanizmus, je nastavený tak, že sa preplácajú peniaze na základe dosahovania výstupov. To je radikálna zmena v porovnaní s tým, ako funguje kohézna politika, kde sa nastavia opatrenia a následne sa implementujú, potom sa predkladajú žiadosti o platbu a následne sa to prepláca,“ priblížila Majláthová na konferencii Jarná ITAPA 2022.
Veľa reforiem podľa odborníčky prešlo na Slovensku vďaka tomu, že takto je nastavený plán obnovy, ale sú tam aj kvantifikovateľné výstupy. „Plán obnovy prepája reformy a investície. Tým je špecifický a je orientovaný na to, aby sa dosahovali ciele v digitálnej a zelenej transformácii,“ dodala Majláthová.