Cornel Hrisca-Munn prišiel na svet bez predlaktí a s ťažko deformovanou nohou. Lekár v Rumunsku mu dával niekoľko dní života, a tak mu ani nenechali vystaviť rodný list. Krátko na to sa jeho matka rozhodla, že takto postihnutého syna nebude schopná vychovať a odviedla ho do neďalekého detského domova na rumunskom vidieku, ktorý bojoval s chudobou, preplnenosťou a nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou. Takto vyzeral začiatok života malého chlapca, ktorý dnes svojimi videami na Youtube inšpiruje celý svet. Pod heslom „rytmus nepotrebuje ruky“ Cornel vytrvalo trénoval hru na bicích a aj napriek svojmu hendikepu dnes bubeník-samouk dokáže zahrať moderné skladby bez najmenšieho zaváhania.
Vďačí za to aj náhode, ktorá v roku 1992 priviedla Britku Doreen Munn do Rumunska v rámci zdravotného projektu. Postihnuté bábätko si ihneď získalo jej súcit. „Lekár mi povedal, že chlapec dlho neprežije a spýtal sa ma, či by sme pre neho nevedeli vybaviť liečbu v Anglicku,“ spomína Doreen. Pre byrokraciu sa Cornel do Anglicka dostal až o deväť mesiacov neskôr. Miestni lekári rozhodli, že deformovanú nohu je nutné amputovať. Povolenie však museli získať od biologickej matky, ktorá po pôrode údajne začala trpieť depresiami. Operácia nakoniec prebehla úspešne, ale lekári Munnovcov varovali, že to, aký život na chlapca čaká, vo veľkej miere závisí od toho, či sa bude musieť vrátiť do Rumunska.
„Medzičasom sme si ho všetci zamilovali. Vedeli sme, že je to neskutočne múdre dieťa. Učil sa po anglicky veľmi rýchlo a stačilo mu, aby raz počul pieseň či rozprávku a dokázal si zapamätať takmer každé slovo,“ uviedla Doreen, ktorá sa s manželom po veľkej rodinnej diskusii aj napriek štyrom vlastným dcéram rozhodla Cornela adoptovať. Biologická matka súhlasila, rumunské úrady však boli proti. Obaja rodičia boli päťdesiatnici a mali priveľa vlastných detí. V roku 1994 sa však kvôli Cornelovmu zdravotnému stavu adopcia nakoniec podarila.
Z Cornela postupne vyrástlo výnimočné dieťa. Keď mal šesť rokov, zúčastnil sa aj napriek svojmu hendikepu špeciálnych cyklistických a neskôr aj plaveckých pretekov, aby vyzbieral peniaze na protézy pre postihnuté deti v Rumunsku. Bez predlaktí sa naučil hrať na basgitare aj na bubnoch. Ako 14-ročný skončil v národnej súťaži v bubnovaní spomedzi 400 účastníkov na druhom mieste. S pomocou rodičov založil nadáciu Cornel Romanian Rehabilitation Centre Trust, aby pokračoval v zbieraní peňazí na stavbu rehabilitačného centra v Rumunsku.
Cornel dnes študuje na Oxfordskej univerzite a hrá v miestnom jazzovom orchestri na bicie. Namiesto pravej nohy používa protézu, s ramenami sa naučil narábať tak, že mu ruky údajne väčšinou ani nechýbajú. „Nedovolím fyzickému hendikepu, aby stál v mojej ceste. Vždy nájdem riešenia na všetko, čo nedokážem robiť. Som bojovník,“ dodal Cornel.
www.telegraph.co.uk
