Európa podľa neho dopláca na roky sebaukľudňovania a ilúzie stability. Zároveň však zdôrazňuje, že šanca na obrat stále existuje – ak sa Únia dokáže rýchlo adaptovať, investovať a prestať sa báť vlastnej sily.
Rozhovor sa dotýka osobnej politickej dráhy Wilhelm Molterera, ale aj veľkých geopolitických tém – energetiky, konkurencieschopnosti, obrany, vzťahov s USA a Čínou či budúcnosti strednej Európy.
Od farmárskej rodiny k európskej politike
Molterer vyrastal v povojnovom Rakúsku v prostredí, kde bola politika úzko prepojená s každodenným prežitím a obnovou krajiny. Práve táto skúsenosť ho podľa vlastných slov formovala viac než akákoľvek teória.
Mníchov 1938 vs. Ukrajina: Opakuje sa história, alebo sa len tragicky rýmuje? - VIDEO
„Ak ste v politike, nič si neplánujete. Je to len zhoda pozitívnych náhod. Musím vám povedať, že som sa narodil v roku 1955, čo je pre Rakúsko vzrušujúci rok. Bol to rok, keď sa Rakúsko po okupácii úplne oslobodilo,“ uviedol Molterer.
Kľúčovým momentom pre neho bolo objavenie myšlienky eko-sociálnej trhovej ekonomiky, ktorá podľa neho dokáže spojiť konkurencieschopnosť, sociálnu stabilitu a environmentálnu zodpovednosť.
Európa žila z troch ilúzií
Molterer v rozhovore pomenoval tri piliere, na ktorých Európa dlhé roky stavala svoj komfort – a ktoré sa dnes rozpadli.
„Používali sme lacnú energiu z Východu, konkrétne z Ruska. Američania platili náš účet za bezpečnosť a obranu a Číňania kupovali naše produkty. To prakticky znamená, že náš príbeh ekonomického úspechu bol založený na troch, povedal by som skôr nestabilných pilieroch.“ Podľa neho bola EÚ príliš dlho spokojná sama so sebou a podcenila investície do obrany, infraštruktúry aj technologického rozvoja.
Energia ako test európskeho realizmu
V oblasti energetiky Molterer varuje pred zjednodušenými riešeniami a ideologickým prístupom. Zelená transformácia je podľa neho nevyhnutná, ale musí byť ekonomicky udržateľná.
„Musíme hľadať najlepšie ekonomicky životaschopné riešenie a nie naivný prístup. Nemôžeme si povedať, že všetko vyrieši len vietor a slnko. Z dlhodobého pohľadu budeme potrebovať všetky dostupné zdroje.“
Otvorene pritom spomenul aj jadrovú energiu ako súčasť energetického mixu, čo je téma, ktorá v Európe stále vyvoláva silné emócie. „Aj keď som Rakúšan, musím povedať, že aj jadrová energia je jedným zo zdrojov z dlhodobého hľadiska.“
Bez silnej ekonomiky niet sociálneho štátu
Molterer v rozhovore kritizoval európsku neochotu hovoriť o zisku a podnikaní. Bez konkurencieschopných firiem podľa neho nie je možné financovať sociálne politiky ani klimatické ambície. „Kto nakoniec platí účet, je ekonomika. A ak si len stanovíte ciele bez silného základu, ste stratení.“
Európa má podľa neho dostatok kapitálu, problémom je však jeho odliv do Spojených štátov. Dôvodom sú pomalé rozhodovacie procesy, regulácie a fragmentovaný kapitálový trh ale aj neochota Európanov riskovať.
Slovensko a stredná Európa – viac než len periféria
Silná časť rozhovoru sa venuje strednej Európe a osobitne Slovensku. Molterer zdôrazňuje, že tento región nie je okrajom Únie, ale jej strategickým jadrom – ekonomicky, bezpečnostne aj politicky. Zároveň však upozorňuje, že potenciál regiónu sa nedá naplno využiť bez jasného ukotvenia v európskom projekte.
„Musíme priateľom v Berlíne, Paríži a Bruseli dať najavo, aký dôležitý je tento región pre budúcnosť Európy, silnú Európsku úniu… A na druhej strane sa musíme zamyslieť nad sebou samými, ako môžeme k tomu prispieť.“
Molterer hovorí aj o rizikách politickej izolácie a flirtovania s populizmom, ktoré podľa neho oslabujú dôveryhodnosť krajín v očiach investorov aj partnerov. Zdôraznil tiež, že Európa sa musí prestať podceňovať. Má silný vnútorný trh, technologický potenciál aj hodnotový rámec, ktorý je vo svete stále atraktívny.
„Ak chcete, aby sa s vami globálne zaobchádzalo vážne, tak hovorte o svojich silných stránkach a riešte svoje slabiny,“ dodáva bývalý rakúsky vicekancelár.
