Výskum v oblasti medicíny zašiel už tak ďaleko, že o chvíľu možno všetci zahodíme naše korunky a zubné protézy do koša a necháme si narásť nové – vlastné zuby. Japonskí vedci totiž vyvíjajú revolučný liek, ktorý umožňuje rast takzvaných „tretích zubov“.
Tento prelomový objav by mohol už v priebehu niekoľkých rokov zmeniť stomatológiu a zlepšiť životy miliónov ľudí po celom svete. Aj keď sa nápad zdá ako utópia, naozaj nejde o nezmysel, ale o inováciu, v ktorej sa aktívne vzdelávajú už tretí rok aj naši študenti zubného lekárstva na predmete regeneratívna stomatológia.
„Vývoj lieku na stimuláciu rastu tretích zubov naozaj predstavuje potenciálne revolučnú zmenu v stomatológii,“ potvrdil prednosta Kliniky ortodoncie, regeneratívnej a forenznej stomatológie LFUK a Sangre Azul Andrej Thurzo.
Ako liek funguje a pre koho je vhodný?
Výskumný tím z japonského Kyoto University Hospital pod vedením profesora Katsu Takahašiho pracuje na lieku, ktorý stimuluje prirodzený rast zubov. Ich výskum sa zameriava na špecifický proteín s označením USAG-1. Tento proteín hrá kľúčovú úlohu pri zastavení rastu zubov, a keď je jeho aktivita zablokovaná, spúšťa rast nových zubných štruktúr.
Profesor Takahaši uviedol, že v tele človeka je genetický potenciál pre tretiu sadu zubov, ale tretia generácia zubov sa za bežných okolností nevyvinie. Blokovaním aktivity proteínu USAG-1 je možné tento proces obnoviť.
Skrytá hrozba zubného kazu: Ktoré 4 zdravotné problémy môže spôsobiť?
Prvé úspešné experimenty prebehli na myšiach a fretkách, pričom výsledky preukázali, že nové zuby dorástli prirodzene a funkčne. Vedci budúci rok plánujú spustiť klinické skúšky na ľuďoch s cieľom potvrdiť bezpečnosť a účinnosť lieku.
„Predpokladá sa, že liek by spočiatku mohol byť prioritne dostupný ľuďom s vrodenými hypodonciami resp. anodonciami – niektorými či kompletne nezaloženými trvalými zubami. Neskôr by mohol byť dostupný aj pre dospelých, ktorí prišli o zuby v dôsledku kazu alebo úrazu,“ vysvetľuje prednosta Thurzo.
Liek pre milióny pacientov
Chýbaním aspoň jedného zuba trpí značná časť populácie. Napríklad v Spojených štátoch amerických približne 178 miliónom Američanom chýba aspoň jeden zub, čo predstavuje viac ako 50 % populácie.
V Európe sú štatistiky podobné. Odhaduje sa, že približne 20 % dospelým vo veku 35-44 rokov chýba aspoň jeden zub. Súčasné riešenia, ako sú zubné protézy alebo implantáty, síce pomáhajú obnoviť funkciu chrupu, ale často prinášajú komplikácie a vyžadujú pravidelnú údržbu.
Uvedenie nového lieku na trh by predstavovalo dobrú správu pre pacientov, ktorí kvôli stomatologickým problémom alebo následkom úrazu prišli o zub. No taktiež aj pre starších ľudí, ktorí prirodzene prichádzajú o chrup a musia hľadať často finančne náročné náhrady.
„Ak sa preukáže účinnosť a hlavne bezpečnosť lieku, mohol by v budúcnosti začať postupne riešiť situácie, ktoré si vyžadujú tradičné zubné protézy a implantáty. Ak by aj výsledky aktuálne prebiehajúceho japonského výskumu na ľuďoch dopadli ideálne, predpokladá sa, že liek by bol na trh uvedený najskôr v roku 2030,“ uviedol prednosta Thurzo. Klinické skúšky by mali byť ukončené už o niekoľko rokov, pričom prvé výsledky sa očakávajú už v roku 2025.
Oplatí sa na liek čakať?
„Pacientom sa odporúča pokračovať v súčasných metódach liečby, keďže liek na rast nových zubov je ešte len vo fáze vývoja a najskôr musí byť potvrdená jeho bezpečnosť a účinnosť na ľuďoch. Jeho prípadné uvedenie na trh môže byť oveľa neskôr než 2030,“ pripomína prednosta Thurzo.
Netreba sa preto spoliehať na to, že o päť rokov vám v lekárni vydajú liek a dovtedy „vydržíte“ s pokazeným chrupom.
Na Slovensku by mohol byť liek finančne dostupný
„Liek by nemusel byť finančne nedostupný, najmä ak by ho hradili zdravotné poisťovne. Jeho zavedenie na Slovensku by zlepšilo kvalitu zdravotnej starostlivosti a možno aj nepriamo zlacnelo terapie implantátmi,“ dodáva prednosta.
Regeneratívne zubné lekárstvo by sa podľa jeho slov mohlo stať novou špecializáciou popri čeľustnej ortopédii a maxilofaciálnej chirurgii. Či by bol liek finančne dostupný širokej verejnosti tak závisí aj od slovenského zdravotníctva a vysokoškolského vzdelávania.
„Zubní lekári však potrebujú znalosti v regeneratívnej stomatológii, ktorú od školského roku 2026 musia povinne v EU učiť všetky fakulty produkujúce zubných lekárov. Sme hrdí, že Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, zatiaľ ako jediná v SR, už druhý rok vyučuje tento predmet medikov zubného lekárstva,“ doplnil.
Aké sú zdravotné riziká a výzvy spojené s uvedením lieku na trh?
Odborníci tvrdia, že tento objav by mohol nielen zlepšiť kvalitu života pacientov, ale aj znížiť ekonomickú záťaž na zdravotný systém. Ak sa tento ambiciózny projekt podarí dotiahnuť do konca, zubné protézy by sa mohli stať záležitosťou minulosti a ľudia by mohli žiť s prirodzeným a plne funkčným chrupom po celý život.
Ak klinické skúšky prebehnú úspešne, liek by mohol byť dostupný v lekárňach už o niekoľko rokov. Uvedenie nového lieku sa však zakaždým spája s otázkami o rizikách či etickými otázkami.
„Medzi hlavné výzvy patrí zaistenie bezpečnosti a účinnosti lieku pre rôzne skupiny pacientov. Zdravotné riziká spojené s nepredvídanými reakciami organizmu a etické otázky týkajúce sa aplikácií bez dostatočnej početnosti nezávislých klinických štúdií,“ dodáva prednosta Thurzo s tým, že v neposlednom rade bude dôležité aj zabezpečenie spravodlivého prístupu k liečbe pre všetkých pacientov bez ohľadu na ich sociálno-ekonomický status.
Zdroj: The Mainichi, Kitano Hospital
