Systém dlhodobej starostlivosti je v medzinárodnom porovnaní u nás podfinancovaný. Na utorkovej tlačovej konferencii Slovenskej lekárskej komory to konštatoval prezident Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník.
Na dlhodobú starostlivosť by sme podľa neho mali dávať viac. Páleník navrhuje, aby sa prostriedky, ktoré idú na dlhodobú starostlivosť, sústredili a presunuli do jedného zdroja. Z toho by sa potom dlhodobá starostlivosť financovala a nositeľom prostriedkov by bol klient.
Podľa Páleníka sa má otvoriť diskusia o tom, v akej podobe má byť dlhodobá starostlivosť v programovom vyhlásení vlády. „Je to oblasť, ktorá narastá, je eticky citlivá, profesijne náročná a neistá. Náklady sú podľa dĺžky dlhodobej starostlivosti veľmi variabilné,“ dodal.
Náklady sa do 50 rokov zdvojnásobia
Ako uviedol výkonný riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák, výdavky na dlhodobú starostlivosť sa odhadujú na úrovni 0,9 % HDP. V horizonte 50 rokov by sa mali podľa neho takmer zdvojnásobiť na 1,5 až 1,6 HDP.
„Starnutie populácie tu je, nedá sa zvrátiť. Opatrenia treba prijímať už teraz, aby sme na to boli pripravení,“ konštatoval.
Reforma dlhodobej starostlivosti čaká na budúcu vládu
Lýdia Brichtová z Nezávislej platformy SocioFórum konštatovala, že je dôležité povedať, kto sa považuje za odkázaného na dlhodobú starostlivosť a kto bude čo platiť. Najdôležitejšie je podľa nej vytvoriť jednotný systém, z ktorého sa dlhodobá starostlivosť bude financovať.
V poradovníku čakateľov o dlhodobú starostlivosť je podľa Brichtovej viac ako 9-tisíc ľudí. Z toho najvyššie percento čaká na zariadenie pre seniorov. „Všetci odborníci z oblastí, ktorí sa tomu venujú, musia dôsledne žiadať, aby táto téma bola prioritou,“ uzavrela.
