Vyššie príjmy očakáva rozpočet od ekonomicky aktívnych poistencov, štát za svojich poistencov tiež odvedie viac
Zdroje v zdravotníctve by mali na budúci rok dosiahnuť 4,8 mld. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu na tento rok nárast o 7,7 %. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR.
Podľa návrhu by nárast zdrojov mali zabezpečiť vyššie príjmy od ekonomicky aktívnych osôb, ale aj vyššie platby štátu za svojich poistencov.
Z celkových príjmov by ekonomicky aktívni poistenci mali po zohľadnení ročného zúčtovania poistného prispieť sumou vyše 3,5 mld. eur.
Štát dá viac
Príjmy z poistencov štátu by mali byť vrátane ročného zúčtovania 1,241 mld. eur, čo je nárast oproti rozpočtu na tento rok, kedy štát očakával 1,226 mld. eur.
Okrem nárastu absolútnej sumy pôjde viac aj na jedného poistenca, keďže na ďalšie tri roky štát počíta s poklesom počtu poistencov štátu o 10 tisíc na 3 milióny.
Na svojich poistencov štát odvedie preddavky vo výške 1,22 mld. eur. Táto suma má v ďalších rokoch rásť na 1,26 mld. eur, resp. 1,32 mld. eur v roku 2020.
| Rozpočet 2017 | Návrh 2018 | |
|---|---|---|
| Zdroje spolu | 4 455 310 874 | 4 800 035 019 |
| z toho príjmy od ekonomicky aktívnych poistencov | 3 182 650 000 | 3 511 755 000 |
| príjmy za poistencov štátu | 1 226 297 874 | 1 241 870 019 |
Na mzdy pôjde viac o takmer 4 %
Celkové výdavky kapitoly ministerstva zdravotníctva by mali na budúci rok dosiahnuť 1,4 mld. eur. Osobné výdavky z toho predstavujú 36,5 mil. eur, čo je medziročný nárast o 3,98 %. Dôvodom je premietnutie valorizácie platov v štátnych zdravotníckych zariadeniach z roku 2017.
Na rekonštrukcie budov a obnovu technického vybavenia sa na budúci rok počíta so 70 miliónmi eur, čo je rovnako ako tento rok. Na rok 2019 by už tieto výdavky mali vzrásť na 74,4 mil. eur a o rok neskôr by to malo byť 74,3 mil. eur.
Postrážia výdavky
V návrhu rozpočtu sa vláda zaväzuje prijať opatrenia na spomalenie rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Na budúci rok očakáva pokles výdavkov na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotný materiál (ŠZM) o 115 mil. eur v porovnaní s rokom 2016. Docieliť to majú opatrenia v oblasti nadspotreby liekov a referencovania cien ŠZM a zdravotníckych pomôcok.
„Aj keď má Slovensko vďaka referencovaniu jedny z najnižších cien liekov a zdravotníckych pomôcok v EÚ, výdavky na obyvateľa presahujú priemer EÚ aj OECD. Na príčine môže byť vyššia spotreba, nákladová neefektívnosť a chýbajúce štandardy,“ uvádza návrh rozpočtu.
Opatrenia v oblasti liekov, zdravotníckych pomôcok a ŠZM
- Zavedenie limitov na predpisovanie liekov vo všeobecnej ambulantnej starostlivosti (VAS), špecializovanej ambulantnej starostlivosti (ŠAS) a plná implementácia e-receptu sa oproti plánu presúva na rok 2018, čím sa zníži spotreba liekov o 20 mil. eur.
- K vyššej dostupnosti inovatívnych liekov a transparentnejšiemu využívaniu prostriedkov zdravotného poistenia prispejú nové pravidlá v liekovej politike – zavedenie princípov zdieľania rizika a nákladov medzi držiteľmi registrácie a zdravotnými poisťovňami, vyhodnocovanie výdavkov na podmienene kategorizované lieky a povinné zníženie ich ceny pri vstupe generika alebo biologicky podobného lieku na trh.
- Centrálnym nákupom liekov zdravotnými poisťovňami sa znížia náklady na lieky o 25 mil. eur v roku 2018.
- Zavedenie pravidiel pre schvaľovanie liekov na výnimky prinesie v roku 2018 úsporu 10 mil. eur.
- Rozšírenie referencovania o ďalšie krajiny a zavedenie funkčného typu ŠZM, vďaka ktorému dôjde k poklesu jednotkových cien, prinesie zníženie nákladov na špeciálny zdravotnícky materiál o 45 mil. eur v roku 2018. V roku 2017 boli zdrojom referencovania ceny platné v Českej republike.
- Rozšírenie referencovania cien zdravotníckych pomôcok o ďalšie krajiny, povinnosti existencie úradne určenej ceny aspoň v dvoch členských štátoch EÚ, zavedenie kategorizácie pomôcok na mieru a posilnenie revíznej činnosti zníži náklady na zdravotnícke pomôcky o 15 mil. eur od roku 2018.
SVaLZ
Výdavky na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky by mali spomaliť rast oproti roku 2016 približne o 19 mil. eur. Ako sa píše v rozpočte, pri SVaLZ dochádza k nadspotrebe z dôvodu indukovanej spotreby, defenzívnej preskripcie, nedostatočného klinického vyšetrenia, či nezdieľania výsledkov vyšetrení najmä kvôli malej zainteresovanosti indikujúcich lekárov na nákladovej efektívnosti vyšetrení.
Navrhované opatrenia:
- Zníženie jednotkových cien a zmluvných objemov CT a MR vyšetrení zdravotnými poisťovňami zníži náklady na SLVZ o 10 mil. eur v roku 2018 a do konca roka 2019 o 22 mil. eur.
- Zavedením limitov na SVLZ pre všeobecnú a špecializovanú ambulantnú starostlivosť sa očakáva pokles výdavkov o 3 mil. eur v roku 2018.
Ústavné zdravotnícke zariadenia
Náklady na ústavnú starostlivosť by však naďalej mali rásť rovnakým tempom, očakáva sa však zefektívnenie hospodárenia štátnych nemocníc.
Jednou z príčin zlého hospodárenia a zadlžovania je podľa rozpočtu najmä neefektívnosť v prevádzke. Slovensko dlhodobo málo využíva akútne lôžka. Priemerná obsadenosť akútnych postelí dosahuje iba 68,9 %, v krajinách OECD 76,4 % a v EÚ 15 až 79,2 %.
Zároveň má Slovensko stále viac hospitalizácií než priemer krajín OECD či EÚ. Priemerná dĺžka hospitalizácií od roku 2000 klesla o viac ako dva dni z 8,4 na 6,2 dňa v roku 2013 a je pod priemerom ostatných krajín EÚ.
Po zmene metodiky od r. 2014 dosahuje hodnotu 7 dní. Vysoký počet hospitalizácii v porovnaní s inými krajinami môže súvisieť s nízkym podielom jednodňovej chirurgie na Slovensku. Spomedzi nemocníc dosahujú vysokú mieru neefektívnosti najmä najväčšie nemocnice – fakultné a univerzitné.
Ako opatrenie sa navrhuje optimalizácia prevádzkových nákladov a procesov, ako aj hospodárne obstarávanie zdravotníckej techniky a liekov, realizované najmä prostredníctvom benchmarkovania a centrálneho nákupu. Nemocniciam v roku 2018 prinesú úsporu vo výške 31 mil. eur.
