Zázračné shoty, detoxikačné kúry, pečienka namiesto multivitamínov či prerušovaný pôst. Na sociálnych sieťach sa na týždennej báze objavujú stále nové výživové trendy, ktoré sľubujú štíhlejšie telo, viac energie či dokonca instatné riešenie zdravotných problémov, s ktorými si ani lekári nevedia rady.
Výživová špecialistka Denisa Džuganová upozorňuje, že rady influencerov často obchádza nielen odbornosť, ale aj zdravý rozum. V rozhovore vysvetľuje, ako fungujú trendy v zdraví ako prerušovaný pôst či zázvorové shoty a sušené hovädzie mäso, a prečo ani tieto „zázraky“ nie sú pre každého.
Výživa by podľa nej nemala byť o trendoch, ale o dlhodobej práci s telom a poradí vám, ako si vybudovať stravovacie návyky, ktoré sú menej „sexy“, ale skutočne fungujú.
Na sociálnych sieťach sa každý deň objavujú nové „zdravé trendy“. Ako sa na to pozeráte ako odborník? Sú tieto rady viac na škodu než na úžitok?
Zdravé trendy na sociálnych sieťach majú dve stránky. Na jednej strane prispievajú k tomu, že sa o výžive viac hovorí, čo môže ľudí motivovať zaujímať sa o svoje zdravie. Na druhej strane sú často zjednodušené, neodborne interpretované alebo úplne vytrhnuté z kontextu.
Slováci uprednostňujú pri chudnutí pohyb a úpravu jedálnička, chirurgické zákroky väčšinou nevyužívajú
Ako výživová špecialistka vnímam problém hlavne v tom, že sa tieto trendy často prezentujú ako „jediná správna cesta“, bez zohľadnenia individuálnych potrieb, zdravotného stavu či životného štýlu človeka.
To, čo pomohlo niekomu na TikToku, môže inému uškodiť – a mnohí si tým, hoci s dobrým úmyslom, môžu stav ešte zhoršiť. Napríklad keď niekto s problémovým trávením začne nekriticky kopírovať raw stravu, prerušované hladovanie alebo drastické eliminačné diéty bez odborného vedenia.
Prečo podľa vás ľudia stále častejšie dôverujú TikToku alebo Instagramu namiesto lekára alebo výživového poradcu?
Nemyslím si, že sociálne siete majú všeobecne u ľudí väčšiu dôveru. Práve naopak, ľudia zvyknú najskôr navštíviť niekoľkých lekárov a až v prípade, že u lekára nenájdu odpovede na problémy, ktoré ich trápia, hľadajú ďalej.
V niektorých prípadoch klasická medicína nestačí a nedokáže vyriešiť určité typy ťažkostí, ako sú napríklad potravinové intolerancie, únava, nespavosť, kŕčovité bolesti či opakované kožné ťažkosti. Títo ľudia sú zväčša podľa výsledkov lekárskych vyšetrení v poriadku. Keď chýba zjavná diagnóza, medicína často nemá nástroje na účinné riešenie. Pacientom je zle, ale lekár nemá čo liečiť. Títo ľudia sa však necítia byť zďaleka v poriadku. Sú frustrovaní, že im nikto nevie pomôcť, a tak začínajú hľadať inde.
TikTok či Instagram ponúkajú príbehy ľudí s podobnými problémami ako majú oni a sú miestom, kde konečne počujú: „Viem, ako sa cítiš a poznám riešenie“. Na sociálnych sieťach vieme pri troche snahy nájsť množstvo hodnotných informácií pre podporu zdravia aj od lekárov a nutričných terapeutov, ale, žiaľ, najväčšiu pozornosť získavajú práve rýchle a zdanlivo jednoduché riešenia postavené na pseudovede alebo komerčných záujmoch – zázračné doplnky, nezmyselné eliminačné diéty, rôzne detoxikačné kúry či testy potravinových intolerancií, ktoré môžu viesť k podvýžive a vážne poškodiť zdravie.
Ozempic a Mounjaro nie sú cestou k štíhlej postave. Na telo môžu mať vážne následky, varuje farmaceutka
Preto treba byť opatrný, akými radami sa riadime. Pravda je taká, že skutočné zlepšenie prichádza až vlastnou systematickou prácou na úprave životosprávy, optimalizáciou príjmu esenciálnych živín a ďalších aspektov ako je spánok, pohyb alebo cirkadiánny rytmus. To však nie je tak lákavé ako zázračný zelený prášok.
Pečeň je ospevovaná ako „prírodný multivitamín“. Naozaj je taká výživná?
Áno, hovädzia či kuracia pečeň patrí medzi najkoncentrovanejšie zdroje živín, ktoré nájdeme v bežnej strave. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu A, vitamíny skupiny B sa v pečeni nachádzajú vo svojej bioaktívnej forme, teda v takej, akú telo dokáže priamo využiť bez potreby ďalšej premeny – najmä B12, B2 (riboflavín) a folát. Ďalej obsahuje železo vo veľmi dobre vstrebateľnej forme, zinok, meď, selén a ďalšie stopové prvky.
Pečeň je naozaj výnimočne výživná nielen z hľadiska vitamínov, ale aj iných esenciálnych živín, ktoré často v strave chýbajú, ako napr. cholín, kreatín a ďalšie. Aj preto sa niekedy označuje ako „prírodný multivitamín“ – stačí malá porcia a pokryje veľkú časť denných potrieb mnohých nutrientov.
Existujú riziká, ak ju niekto konzumuje vo veľkom množstve, napríklad denne?
Hoci je pečeň považovaná za výborný zdroj živín, jej nadmerná konzumácia – najmä na dennej báze – môže predstavovať určité zdravotné riziká. Pečeň je mimoriadne bohatá na vitamín A, čo je jeden z mála vitamínov, pri ktorých hrozí predávkovanie. Dlhodobý nadmerný príjem môže viesť k chronickej toxicite a tá sa môže prejavovať únavou, bolesťami kĺbov, suchou pokožkou, nevoľnosťou, hnačkami či dokonca poruchami kostného metabolizmu.
Alergia na lepok, laktózu, histamín či peľ? Dôvodom je často zanesené črevo - ROZHOVOR
U tehotných žien by mohol byť nadbytok vitamínu A obzvlášť rizikový kvôli možnosti vývojových chýb plodu. Zdravý dospelý človek si úplne vystačí s jednou až dvoma porciami pečene týždenne a získa tak všetky jej výhody bez rizík spojených s jej nadmerným príjmom.
Mnoho ľudí má obavy z jej konzumácie, keďže práve pečeň detoxikuje celý organizmus. Sú oprávnené?
Hoci sa občas vyskytujú obavy, že konzumácia pečene môže byť riziková, pretože ide o hlavný detoxikačný orgán tela, je dôležité pochopiť jej fyziologickú funkciu. Pečeň toxíny neukladá, ale naopak spracováva ich a premieňa pomocou enzymatických dráh na látky, ktoré sú vylúčené močom alebo stolicou.
V pečeni sa teda bežne škodliviny neakumulujú, pokiaľ nedošlo k jej vážnemu poškodeniu napr. následkom chronickej expozície toxínom alebo ochoreniam. Bežne dostupná pečeň zo zdravých zvierat je preto bezpečná na konzumáciu. Odporúčam však napriek tomu dbať na kvalitu a pôvod mäsa ideálne z overených alebo ekologických chovov.
Jerky beef (sušené mäso) sa prezentuje ako výborný proteínový snack. Je to naozaj zdravá desiata?
Čo je pre jedného výborný proteínový snack, inému nemusí vyhovovať. Niekto siahne po sušenom mäse, iný radšej doplní energiu inou formou. Nie je možné hodnotiť jednu konkrétnu potravinu ako jednoznačne zdravú alebo nezdravú bez ohľadu na kontext. Záleží na množstve, frekvencii konzumácie, spracovaní danej potraviny a najmä na celkovom spôsobe stravovania.
Jerky môže byť vhodnou súčasťou jedálnička, ak ide o kvalitný produkt s dobrým zložením a ak je konzumovaný primerane, napríklad ako zdroj bielkovín na cestách. Pre niekoho však môže byť nevhodný kvôli vysokému obsahu soli či aditívam. Tak ako pri každej potravine, aj tu platí, že rozhoduje celkový obraz, nie jedna desiata.
Ginger shoty sú obľúbené ako ranný „štartér“. Majú reálny efekt na zdravie alebo ide len o placebo?
Som fanúšik zázvorových shotov. Zázvor určite má viacero benefitov aj vďaka obsahu bioaktívnych látok, dokáže mierne znižovať zápal a podporovať trávenie, ale neviem o tom, že by sme zázvorom potrebovali ráno niečo reálne štartovať.
Ashwagandha je hitom medzi doplnkami na stres a hormonálnu rovnováhu. Má skutočne účinky, ktoré jej ľudia pripisujú?
Ashwagandha patrí medzi adaptogény – rastliny, ktoré môžu telu pomôcť lepšie zvládať stres. Niektoré štúdie naznačujú, že extrakt z koreňa ashwagandhy môže mierne znižovať hladiny stresového hormónu kortizolu, zlepšiť kvalitu spánku alebo zmierniť úzkosť. Často sa spomína aj jej vplyv na hormonálnu rovnováhu, najmä u mužov (napr. podpora testosterónu), no v tejto oblasti sú dôkazy zatiaľ obmedzené a nie vždy konzistentné.
Intermittent fasting je považovaný za jeden z najzdravších životných štýlov. V čom spočívajú jeho výhody?
Existuje viacero metód intermittent fasting (IF), pričom niektoré dávajú ako taký zmysel, iné môžu byť aj nebezpečné. Najznámejšia je metóda 16/8, kedy po dobu 16 hodín denne nekonzumujete žiadne jedlo a zvyšných 8 hodín máte vyhradených na jedenie. Veľa ľudí to robí presne naopak, že 8 hodín nejedia (spia) a 16 hodín pozobkávajú, čo sa im dostane pod ruku. To si takisto nemyslím, že je úplne vhodné.
IF vie podľa štúdií krásne pomôcť s inzulínovou senzitiviou, zlepšiť lipidový profil, znížiť zápalové markery, podporiť autofágiu a bunkovú regeneráciu. Lenže to sú len štúdie. Keď sa pozrieme na bežného človeka, ktorý častokrát nemá zvládnuté ani základy racionálnej výživy, prijíma nedostatok bielkovín, omega-3 mastných kyselín a nevie si vyskladať plnohodnotný jedálniček ani na jeden celý deň, je úplne zbytočné skúšať pôst, pretože to neprinesie požadované výsledky. T
elo potrebuje v prvom rade stavebný materiál pre „výstavbu“ všetkých enzýmov, receptorov, bunkových membrán, proteínov a ďalších častíc pre optimálne fungovanie tela. Keď budete mať pevné základy, zistíte, že nepotrebujete ani pôst, pretože telo si hravo poradí aj bez neho.
Ak by ste mali ľuďom poradiť jednoduché pravidlo: Ako rozoznať, ktorý trend má zmysel a ktorý je len drahý hoax?
Dobré pravidlo znie: ak niečo znie príliš dobre na to, aby to bola pravda, tak pravdepodobne to pravda nie je. Skutočne účinné zmeny v životospráve nie sú okamžité ani bez námahy. Neexistuje jedna potravina, doplnok či trik, ktorý za vás vyrieši hormonálnu nerovnováhu, tráviace problémy alebo nadváhu.
Dôležité je všímať si, či trend zohľadňuje vedecké poznatky, individualitu človeka a či zapadá do širšieho kontextu zdravého životného štýlu – teda výživa, spánok, pohyb, stres. Ak niekto tvrdí, že „stačí piť zelenú vodu“ a ostatné neriešiť, ide skôr o marketing než o skutočnú pomoc. Naopak, trend má zmysel vtedy, keď nepodporuje extrémy, nevyvoláva strach z bežných potravín a nezakladá sa len na osobnej skúsenosti jednej osoby a hlavne má oporu vo vedeckej evidencii.
