Častejšie prežívaný stres a únava pracovníkov záchranných služieb súviseli s častejším výskytom bezpečnostných incidentov. Tento súvis bol však skôr nepriamy. Častejší stres a únava totiž oslabili napríklad situačné uvedomenie respondentov, z dôvodu čoho boli menej pozorní, sústredení a mali slabší prehľad o situácii.
Ukázal to výskum vedcov z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (ÚEP CSPV SAV) uskutočnený na pracovníkoch posádok záchrannej zdravotnej služby.
Vo svojom výskume sa zamerali na dôvody, prečo k chybám na strane pracovníkov záchraniek dochádza a zisťovali, aké faktory môžu ich chybovosť pri výkone služby znížiť. Ako informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková, experimentálni psychológovia svoju štúdiu uverejnili vo vedeckom časopise International Journal of Occupational Safety and Ergonomics.
Snaha znížiť stres a únavu
Martin Sedlár z ÚEP CSPV SAV spresnil, že pracovníci záchraniek, ktorí prežívali menej stresu a únavy, boli kognitívne viac bdelí a správali sa viac v súlade so zavedenými postupmi, čo znižovalo pravdepodobnosť bezpečnostného incidentu. Výsledky výskumu podľa neho navyše poukazujú aj na možné riešenie, ktoré by chybovosť u záchranárov mohlo znížiť.
Vytvorí sa sieť nemocníc s dojazdom záchranky do 60 až 90 minút? Podľa ZMOS-u je to nereálne
„Týmto riešením je snaha znížiť stres a únavu, zlepšiť kognitívne kapacity a pracovať viac v súlade so zavedenými pracovnými postupmi. O to sa síce môžu snažiť samotní pracovníci, avšak môžu pri tom naraziť na problematický systém, ktorý túto ich snahu marí napríklad tým, že ich niekedy doslova ‚žmýka do poslednej kvapky potu‘,“ podotkol experimentálny psychológ.
Z tohto dôvodu vníma, že zodpovednosťou systému je zaviesť adekvátne opatrenia zvyšujúce bezpečnosť a zdravie pacientov aj zdravotníkov.
Chybovosť meraná pomocou otázok
Vedec priblížil, že prostredníctvom dotazníka zisťovali, ako často pracovníci posádok záchrannej zdravotnej služby v práci prežívajú stres a únavu, na akej úrovni sú zvyčajne ich kognitívne kapacity či zručnosti a ako často sa v práci správajú v súlade so zavedenými bezpečnostnými postupmi, pravidlami a predpismi.
Vedcov zaujímalo aj to, ako spomenuté faktory súvisia s tak zvanými bezpečnostnými incidentmi, čiže chybovosťou počas výkonu služby. „Chybovosť sme merali pomocou otázok, či sa v práci pričinili k udalostiam, ktoré poškodili alebo mohli poškodiť zdravie pacientov, ich samotných alebo aj ich spolupracovníkov,“ doplnil Sedlár.
