Výdavky na zdravotníctvo budú stúpať. Vyplýva to z údajov globálnej štúdie spoločnosti Deloitte, ale aj z informácií, ktoré pre agentúru SITA poskytol Inštitút zdravotnej politiky (IZP) patriaci pod Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ).
Podľa prognózy Deloittu sa predpokladá, že výdavky na zdravotnú starostlivosť budú v rokoch 2018 – 2022 stúpať celosvetovo s ročnou mierou vo výške 5,4 %, čo je nárast oproti 2,9 % z rokov 2013 – 2017. Generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Martin Smatana očakáva podobný nárast aj v slovenských pomeroch, môže dosiahnuť 5 až 6 %.
Dôležitá je prevencia a skorá intervencia
Starnutie a nárast počtu obyvateľstva, väčší výskyt chronických chorôb a rozvoj drahých inovatívnych digitálnych technológií spôsobujú podľa Deloittu zvýšený dopyt po zdravotnej starostlivosti spojený s rastom výdavkov.
Aktualizované: OĽaNO chce ústavným zákonom každý rok zvyšovať výdavky v zdravotníctve
„Zamedziť ďalšiemu stúpaniu výdavkov sa bude dať zmenou filozofie. Namiesto toho, aby sa systém zameriaval na starostlivosť o pacientov až potom, ako ochorejú, mal by sa zamerať na starostlivosť o zdravie podporujúcu duševnú pohodu, prevenciu a skorú intervenciu. Súčasný systém zdravotnej starostlivosti bude musieť spolupracovať s tradičnými sektormi, akými sú zamestnanosť, bývanie, vzdelávanie a doprava, ale aj s novými sektormi – maloobchod, bankovníctvo a technológie, aby mohol riešiť sociálne determinanty zdravia,“ vysvetlila partnerka spoločnosti Deloitte Ľubica Dumitrescu.
Generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Martin Smatana upozornil, že kým za obdobie 2013 – 2017 rástli výdavky selektovaných krajín podľa štúdie Deloittu priemerne o 2,9 % ročne, Slovensko za rovnaké obdobie dosiahlo hodnotu 4,17 %. „Jeden z dôvodov, prečo Slovensku výdavky z verejného zdravotného poistenia (VZP) rástli rýchlejšie ako porovnávané krajiny je to, že keď sa porovnáme s priemernými výdavkami iných krajín (ako pomer výdavkov na HDP a prepočítané výdavky na osobu, očistené o paritu kúpnej sily), tak výrazne zaostávame,“ zhodnotil šéf IZP. Podľa neho vo výdavkoch doháňame rozdiel oproti priemeru krajín EÚ.
Systém má rezervy
Smatana ilustroval rozdiely vo výdavkoch na údajoch z roku 2016. Vtedy sme na Slovensku minuli po prepočítaní na osobu a ošetrení o paritu kúpnej sily 1 600 eur. To je o 40 % menej ako priemer EU krajín. „Napriek pomerne silnému nárastu vo výdavkoch, tak pomerovo ako % výdavkov z HDP Slovensko dosahuje len približne 7,1 %, čo je výrazne menej ako priemer EU (9,9 %),“ informoval Smatana.
IZP vníma, že v rezorte nie je optimálne množstvo zdrojov, čo do veľkej miery ovplyvňuje hospodárenie nemocníc, má to vplyv na čakacie doby, ako aj dostupnosť inovatívnej starostlivosti. „Z tohto pohľadu vnímame rast za posledné roky pozitívne. Na druhej strane sme si vedomí, že napriek tomu, že sa nám podarilo implementovať veľké množstvo opatrení z Revízie výdavkov z dielne MF SR, tak náš systém ešte má rezervy,“ uviedol Smatana. Aj preto v roku 2019 realizovali revíziu úhrad cien liekov, uskutočnili viaceré centrálne obstarávania a pracuje sa na viacerých úpravách kategorizačných zoznamov a redistribúcie zdrojov.
Vytvorenie programového rozpočtu
„Z pohľadu IZP je nevyhnutné, aby každé pridané euro do systému malo pridanú hodnotu, čiže bolo alokované do oblasti, ktorá je z pohľadu udržateľnosti a rozvoja systému prioritná,“ konštatoval riaditeľ inštitútu. Ide podľa neho napríklad o dlhodobú starostlivosť, prevenčné programy či stabilizáciu zdravotného personálu. „Hlavný cieľ je ten, aby nám výdavky „neustrelili“, pričom sa pacientovi nedostane kvalitnejšej a efektívnejšej liečby. Aj preto MZ SR spolupracuje s Úradom Vlády (IJ a UHP na MF SR) na vytvorení tzv. programového rozpočtu, ktorého cieľ je jasne stanoviť indikátory a výdavkové ciele, ktoré chceme ako rezort dosiahnuť. Na základe ich plnení sa následne vie nastavovať rozpočet do rezortu,“ informoval Smatana. Takéto rozpočtové opatrenie je podľa neho vždy náročné implementovať, je však jedno z hlavných nástrojov a bariérou neukontrolovateľného rastu výdavkov, ako predpovedá aj samotná štúdia firmy Deloitte.
Spoločnosť Deloitte poskytuje služby v oblasti auditu, daní, práva, podnikového a transakčného poradenstva klientom v mnohých odvetviach verejného a súkromného sektora. Spája členské firmy vo viac ako 150 krajinách. Inštitút zdravotnej politiky je analytickým a poradným útvarom Ministerstva zdravotníctva SR. Centralizuje a spracováva rôzne údaje o systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti týkajúce sa výdavkov, distribúcie úhrad zdravotných poisťovní, ale aj nákupov zdravotníckej techniky a liekov.
