Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský je v prvom rade lekár. Pracuje vo Fakultnej nemocnici v Nitre, ktorá bola ešte koncom minulého roka považovaná za pandémiou najviac zasiahnutú nemocnicu.
Bol tiež súčasťou konzília, ktoré radí vláde pri zavádzaní protipandemických opatrení a často sa vyjadruje k aktuálnemu dianiu v zdravotníctve. Komentoval aj prevoz jedného zo slovenských COVID pacientov do nemeckého Dortmundu.
Nie je nám tu na Slovensku ani trochu trápne? Pýta sa Peter Visolajský
Na prvý pohľad by sa podľa Visolajského mohlo zdať, že ide o chvályhodný čin Ministerstva zdravotníctva (MZ SR), ide predsa o záchranu pacienta, a to je samozrejme najdôležitejšie aj pre lekárov, sestry a zdravotníkov. Problém vidí v inom.
Hrdinovia
Otázka znie, prečo dnes musí Slovensko prosiť o pomoc iné krajiny? Personálne nedostatky sa tu podľa predsedu LOZ dlhodobo neriešia a aj keď je to aktuálne skôr vizitkou minulých vlád, tá súčasná k riešeniu situácie zatiaľ nijako neprispela.
„Máme nakúpené drahé ventilácie a tie sú zabalené v krabiciach v sklade, lebo ich nemá kto obsluhovať, dusiaceho pacienta teda naložíme do vládneho špeciálu a za značnej medializácie ho teatrálne prevážame do Dortmundu a tvárime sa ako hrdinsky sme to vybavili,“ komentuje Visolajský.
Ministerstvo nakúpilo samotesty, ktoré samotestami nie sú. Odborníci kritizujú vysokú sumu i naivný zámer
Hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová reaguje, že nedostatok zdravotníckych pracovníkov je dlhodobým a dlhoročným problémom nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách.
Aké poďakovanie?
Rezort zdravotníctva pritom neustále opakuje, že si prácu lekárov, sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov vysoko váži a ďakuje im za ich nasadenie aj v súčasnom ťažkom boji s pandémiou. Visolajský sa však pýta, aké je to poďakovanie?
Podľa jeho slov ministerstvo tlačí na nemocnice aby mali „vyrovnané rozpočty“. To sa však pri obmedzených príjmoch a bez toho, aby rezort ako regulátor dohliadal na zdravotné poisťovne, nedá dosiahnuť inak, ako znižovaním personálnych nákladov.
V popradskej nemocnici sa zvýšil počet hospitalizovaných, obsadených je vyše 90 percent lôžok
„Náklady sa u nás znižujú stoj čo stoj, pandémia – nepandémia,“ dodáva Visolajský a poskytuje aj konkrétny príklad. Vedenie nemocnice v Nitre vraj hľadá možnosti ako „optimalizovať personálne výdaje“, vysvetľuje na sociálnej sieti.
Čiastočne súhlasíme
„Navrhuje teda lekárom, že im časť nadčasov nebude preplácať, ale im za ne poskytne náhradné voľno,“ tvrdí Visolajský a dopĺňa, že mesačne tak chce nemocnica ušetriť na jedno atestovanom lekárovi približne 200 eur.
Viacerí lekári už podľa jeho slov vedenie nemocnice upozornili, že po takejto zmene odídu z nemocnice preč, no napriek tomu sa vedenie svojho úmyslu nevzdalo. Hovorkyňa nemocnice Tatiana Kubinec odkázala, že s vyjadrením Visolajského je možné „len čiastočne súhlasiť“.
Nemocnicu Zvolen trápi masívny výpadok zamestnancov, situácia je veľmi vážna
Krátke vyjadrenie podľa jej slov nie je schopné dostatočne vysvetliť kroky vedenia FN Nitra vo vzťahu k zabezpečovaniu zdravotnej starostlivosti a súčasne k odstraňovaniu neefektívnych stereotypov v štátnych zdravotníckych zariadeniach.
Za nadčasy náhradné voľno
Rezort zdravotníctva zdá sa problém v správaní vedenia nemocnice nevidí. „Ministerstvo zdravotníctva motivuje zdravotníckych pracovníkov v prvej línií príplatkom sedem eur za hodinu, rovnako ďalšie príplatky im vyplácajú aj vybrané nemocnice,“ tvrdí Eliášová.
Visolajský zase hovorí, že v rámci „optimalizácie personálnych nákladov“ vedenie núti zdravotné sestry brať si za nadčasy náhradné voľno. A to práve v čase, keď v rámci starostlivosti o pacientov chýba zdravotnícky personál.
Slovensko požiada o pomoc zo zahraničia, vysoko odborných zdravotníkov je málo a pacientov bude viac
Rezort pritom tvrdí, že aktuálne potrebujeme najmä lekárov a sestry so špecializáciou v anesteziológii a intenzívnej medicíne. No keďže títo špecialisti musia mať niekoľkoročnú prax, nie je možné ich zabezpečiť do niekoľkých týždňov.
Odliv mozgov
Takže v skratke, pacientom chýbajú sestry, ktoré by sa o nich starali, nemocniciam chýbajú špecialisti, ktorých je málo alebo nemajú dostatočnú prax a ministerstvu chýbajú peniaze, aby mohla celý „kolotoč“ financovať.
Niet sa prečo diviť, že mladé mozgy odchádzajú do zahraničia, kde pracujú v lepších podmienkach a za ďaleko lepšie mzdy. Odchodom však nehrozia už len mladí lekári, ale tiež skúsení odborníci, napríklad aj lekári v nitrianskej nemocnici.
Priemerný vek COVID pacientov klesá, umelú pľúcnu ventiláciu potrebujú často aj 20-roční
Kto zostane v slovenských nemocniciach po pandémii? „Ministerstvo si kladie za cieľ nastaviť také pracovné podmienky, aby zdravotníci nemuseli odchádzať za prácou do zahraničia, čo je dlhoročným problémom, ktorý chceme práve systémovými zmenami vyriešiť,“ odpovedá Eliášová.
Z európskych zdrojov
Prevoz jediného pacienta vládnym špeciálom do nemeckej nemocnice vzdialenej 1 000 kilometrov, kde sa o neho budú starať „spokojní nemeckí lekári a sestry… stavím sa, že pár z nich budú pôvodne Slováci“, to už je len čerešnička na torte.
Portál vZdravotníctve.sk sa ministerstva pýtal, koľko prevoz pacientov do zahraničia stojí. Podľa Eliášovej aktuálne informáciou o presnej sume nákladov nedisponujú. Dodala však, že všetky náklady budú plne refundované z európskych zdrojov.
