Vedcov inšpirovali pavúky, vytvorili obojstrannú pásku na zaceľovanie rán po operácii

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
operácia
Ešte pred desiatimi rokmi sa na Slovensku ročne popálilo v priemere okolo 2000 ľudí, v súčasnosti je to v priemere okolo 900 hospitalizovaných pacientov. Foto: Pixabay.com

Príkladom z prírody, konkrétne spôsobom, ako pavúky vylučujú „lepidlo“ na chytenie koristi v daždi, sa vedci inšpirovali pri vytvorení obojstrannej pásky na spojenie tkaniva po operáciách. Tím vedcov z amerického Massachusetts Institute of Technology si všimol, ako pavúčí sekrét absorbuje vodu, čo im pomáha pri zabezpečení si potravy. Lepiaca páska dokáže to isté a počas testovania na prasacej koži a pľúcach sa ukázala ako účinná v priebehu niekoľkých sekúnd.

Náhrada za klasické šitie

Podľa vedcov je potrebný ďalší výskum, no v budúcnosti by páska mohla nahradiť klasické šitie. Od pokusov na ľuďoch však vedcov delí ešte niekoľko rokov. Informuje o tom britská BBC.

Tkanivo v tele je zložité zaceliť, pretože voda na jeho povrchu ho robí klzkým. Stehy, s pomocou ktorých drží rana pohromade, nefungujú vždy dobre a môžu spôsobiť infekcie a bolesti. Zatiaľ čo lepidlu na tkanivo, ktoré už existuje, môže trvať dlho, kým začne pôsobiť a tiež sa môže dostať mimo želaného tkaniva.

Pavúky vylučujú lepkavú látku, ktorá obsahuje nabité polysacharidy absorbujúce takmer okamžite vodu z povrchu hmyzu, pričom zanechajú malé suché políčko, na ktoré sa potom môže lepidlo zachytiť.

Vďaka želatíne si zachová tvar

Vedci podobným spôsobom použili na páske kyselinu polyakrylovú, aby absorbovala vodu z tkaniva a následne ho pomocou lepidla rýchlo zacelila.

Pridaním želatiny alebo chitosanu (polysacharid zo schránok kôrovcov, pozn. SITA) si páska v závislosti od potreby udrží po niekoľko dní alebo mesiacov svoj tvar.

Vedci teraz pásku testujú na rôznych tkanivách krýs a prasiat, vrátane tenkého čreva, pečene a kože. V budúcnosti by mohli lekári pásku využiť aj na pripevnenie lekárskych zariadení na orgány, čím by sa predišlo ich perforácii.

Štúdiu publikovali v časopise Nature.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie MITMassachusetts Institute of Technology