Andrea Kalavská sa v ministerskej kancelárii nestihla ani ohriať a už ju čaká prvý test, ktorým má šancu presvedčiť zdravotnícku obec, že bude ženou na svojom mieste.
O tom, že Jozef Valocký nemá na čele Národného onkologického ústavu čo robiť, pochybuje azda len sám Valocký a aspoň formálne aj ministerka. Jozef Valocký sa na čelo špičkového zariadenia totiž nemal nikdy dostať.
Pekné výsledky na papieri ešte nerobia dobrého manažéra nemocnice a tá nitrianska si za Valockého pôsobenia vyrobila toľko problémov, že žiadosť o jeho hlavu na podnose dostával vtedajší minister z niekoľkých strán.
Drucker to vyriešil po svojom – keď najhoršia búrka utíchla, Valockého vykopol vyššie. Zrejme v nádeji, že sa pán poslanec bude v čase, keď nesedí v parlamente, len pokojne hojdať v čalúnenom kresle a riadenie NOÚ ponechá na svojich podriadených.
No, nevyšlo to.
Valocký, v presvedčení, že je topmanažér, sa pustil do práce, ktorej výsledkom je exodus pracovníkov. Nič nové pod slnkom, toto urobil aj na svojom predchádzajúcom pôsobisku. Dvakrát.
Veľký priestor na chyby
Zrejme to najhoršie, čo by teraz mohla Kalavská urobiť, je uspokojiť sa s prísľubom, že utekajúcich zamestnancov sa podarí zastaviť. Takéto sľuby totiž nielenže nemožno garantovať, ale pri zmarenej nádeji na odchod riaditeľa môžu vziať nohy na plecia aj ďalší a budeme tam, kde sme boli.
Ministerka tiež koketuje s opakovaním chyby z čias svojho posedu na poste štátnej tajomníčky. Akosi sa nezmieňuje o fakte, že v NOÚ chýba ešte viac sestier ako lekárov. Darmo máte na sále špičkového chirurga, keď nemá pri sebe špičkovú inštrumentárku. Zbytočne predpisujete lieky, keď ich nemá pacientom kto podať.
Nechceme Kalavskú obviňovať z prehliadania sestier, kým nepovie posledné slovo. Odpor, ktorý voči jej inštalovaniu do funkcie prejavili sestry, jej mohol byť poučením a sme zvedaví, či si ho aj vzala.
Hrozivá budúcnosť?
Malo to byť teplé miestečko pre zaslúžilého poslanca Smeru-SD. Akurát tá teplota vystúpila tak vysoko, že je z toho horúce kreslo. Príslušníci Smeru však začínajú byť známi tým, že sa ho držia, aj keď si na ňom popália prsty.
Dúfajme len, že sa nezopakuje Druckerov scenár a po pár týždňoch sa Valocký neocitne opäť vykopnutý vyššie. Napríklad na uvoľnené miesto štátneho tajomníka na ministerstve zdravotníctva.
Pretože ak niečo udalosti z posledných týždňov dokazujú, tak to, že spoločenská situácia sa zmenila a tolerancia občanov voči arogancii moci je na minime.
