Pandémia COVID-19 odkryla slabiny zdravotníckych systémov, no zároveň urýchlila digitalizáciu zdravotníctva. Na Slovensku sa telekonzultácia, a to emailom, telefonicky, či videohovorom, stala bežnou súčasťou ambulantnej starostlivosti a v niektorých ambulanciách tvorí až polovicu všetkých výkonov.
„Inovatívne zmeny, ktoré by za bežných okolností trvali roky, sa v krízovej situácii podarilo implementovať v priebehu niekoľkých mesiacov,“ hodnotí analytička INESS Klaudia Klimeková.
Telemedicína prináša úspory
Podľa rozsiahlej správy Európskej komisie z roku 2018, ktorá analyzovala viac než sto telemedicínskych projektov v Európe, malo až 73 % z nich pozitívny dopad z hľadiska nákladovej efektívnosti. Negatívnych prípadov bolo len 5,6 %.
Mladí ľudia skúšajú AI terapiu, no nedôverujú jej. Ľudský terapeut podľa prieskumu zostáva nenahraditeľný
Telemedicína prináša úspory vďaka nižšej hospitalizovanosti, kratším konzultáciám, úspore času na cestovanie a menšej potrebe fyzickej infraštruktúry. Modelové výpočty podľa Klimekovej ukazujú, že zvýšenie podielu telemedicíny o päť percentuálnych bodov by v EÚ prinieslo úsporu 7,1 eura na obyvateľa oproti súčasnému stavu.
Príklady zo sveta
Významné sú podľa nej aj nepriame prínosy. Bežná konzultácia u lekára trvá síce len 14 minút, no pacienti čakaním často stratia pol dňa. Pri telemedicíne sa táto strata znižuje pod 30 minút. Praktické príklady zo sveta potvrdzujú efektívnosť.
V Kanade program Ontario Virtual Urgent Care umožnil 65 % pacientov absolvovať úvodné vyšetrenie online bez potreby návštevy pohotovosti, čím sa ušetrilo 230 dolárov na pacienta. V Dánsku využíva video konzultácie 23,4 % lekárov, v USA telekonzultácie na pohotovostiach vo vidieckych oblastiach znížili potrebu prevozu pacientov do vzdialenej nemocnice v 20 % prípadov, čo znamenalo úsporu 2 673 dolárov na jeden neuskutočnený transfer.
VšZP láka na viac služieb a benefitov, okrem toho je lídrom v investíciách do zdravotnej starostlivosti
Klimeková upozorňuje, že technológia sama o sebe nestačí. „Dôležité je, ako je celý systém nastavený, aby riešenia fungovali aj mimo veľkých miest, aby ich tvorili odborníci a aby reflektovali reálne potreby pacientov aj zdravotníckeho personálu. Iba tak sa z telemedicíny môže stať skutočne funkčný nástroj, ktorý sprístupní kvalitnú starostlivosť každému, kto ju potrebuje,“ dodala Klimeková.
