Takmer tretina populácie často pociťuje úzkosť a prežíva smútok, aj keď na to nemá konkrétny dôvod. Je to viac ako vlani. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý zrealizovala agentúra NMS Market Research Slovakia v spolupráci s občianskym združením IPčko.
Výsledky sú znepokojivé aj preto, že tieto negatívne emócie prežívajú predovšetkým mladí ľudia vo veku od 18 do 27 rokov, a ich podiel v porovnaní s minulým rokom narástol. Úzkosť a smútok bez dôvodu prežíva každý druhý mladý človek v tomto veku. Za rok je to nárast o 10 percentných bodov. S narastajúcim vekom podiel ľudí prežívajúcich tieto negatívne emócie klesá.
Vplyv pandémie na psychické zdravie
„Na psychické problémy mladých upozorňujú mnohí odborníci. Značný vplyv mala na psychické zdravie mladých ľudí pandémia. Avšak kým iné oblasti sa od pandémie už stihli zotaviť, na psychiku ľudí sa naakumulovali ďalšie problémy na osobnej aj spoločenskej úrovni, a psychické zdravie Slovákov a Sloveniek sa naďalej zhoršuje,“ uviedla Denisa Lakatošová z NMS.
Závislým sa môže stať ktokoľvek, upozorňuje psychologička. Najviac ohrození sú však tínedžeri
Výsledky prieskumu potvrdzuje aj občianske združenie IPčko, ktoré poskytuje krízovú psychologickú pomoc. V prvom polroku 2024 bol najväčší podiel volaní o pomoc práve od mladých ľudí do 24 rokov veku (57,6 %). Spolu za prvých šesť mesiacov zrealizovali 82 101 pomáhajúcich a krízových komunikácií.
Pokles o tri percentuálne body
Napriek tomu, že pozitívne emócie stále prevládajú nad tými negatívnymi, podiel ľudí, ktorí ich prežívajú, klesá. V porovnaní s minulým rokom klesol podiel ľudí, ktorí sa považujú za šťastných, o päť percentuálnych bodov, rovnako klesol aj počet tých, čo sa považujú za optimistov.
Počet ľudí, ktorí sa tešia na budúcnosť, klesol o tri percentuálne body. Pokles prežívania pozitívnych emócií je výrazný predovšetkým pri vekovej skupine od 44 do 51 rokov. Slováci a Slovenky považujú za nevyhnutné riešiť prioritne šikanu (47 %) či domáce a sexuálne násilie (46 %).
Pokusy o ukončenie života
Pre tretinu populácie je závažným problémom, ktorý treba riešiť, aj stres a tlak na výkon. Psychiatrické problémy, depresiu či pokusy o ukončenie života považuje za najzávažnejšie viac ako štvrtina populácie.
Duševné zdravie Slovákov sa neustále zhoršuje, najčastejšie bojujú so stresom a adaptáciou
„Práve myšlienky na ukončenie života či samotný pokus o samovraždu sú témy, ktoré vnímajú ako najzávažnejšie častejšie mladí ľudia do 27 rokov. Môže to byť aj tým, že sú s touto témou priamo konfrontovaní – buď sa s ňou stretávajú vo svojom okolí, alebo v tom horšom prípade trápi ich samých,“ doplnila Lakatošová.
Slováci čakajú na termín mesiace
Myšlienky na ukončenie života boli v IPčku druhou najčastejšou témou, s ktorou sa na psychológov a psychologičky obracali ľudia v núdzi. Táto téma bola predmetom 10 percent pomáhajúcich a krízových komunikácií. Na prvom mieste bola osamelosť (13,1 %) a treťou najčastejšou témou bolo sebapoškodzovanie (8 %).
Na termín u psychiatra či psychológa sa na Slovensku čaká niekedy aj mesiace. Práve bezplatná a dostupná psychologická pomoc pomáha ľuďom preklenúť toto náročné obdobie a nie je ničím neobvyklým, že zachraňuje ľudské životy.
Psychické zdravie detí a mládeže na Slovensku sa zhoršuje, odborníci chcú spolupracovať na riešení problému
Až 92 percent Slovákov a Sloveniek ju pokladá za dôležitú. Takúto pomoc poskytuje aj IPčko, ktorého fungovanie je z dôvodu chýbajúcich financií aktuálne ohrozené. Online prieskum prebiehal od 8. do 12. augusta. Zber dát sa realizoval cez European National Panels, zúčastnilo sa na ňom 1 044 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov.