Antibiotiká sú lieky, ktoré zachraňujú životy, no ich nesprávne a nadmerné užívanie spôsobuje, že baktérie si proti nim vyvíjajú odolnosť. Na tento problém upozorňuje Svetový týždeň povedomia o antimikrobiálnej rezistencii, ktorý sa koná od 18. do 24. novembra 2025. Pripomína ho aj Európsky deň povedomia o antibiotikách, ktorý pripadá na 18. november.
Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR pri tejto príležitosti upozorňujú, že antibiotiká liečia bakteriálne infekcie, nie vírusové ochorenia ako chrípka či prechladnutie. Ak sa antibiotiká užívajú bez dôvodu, prípadne sa liečba nedodržiava správne, môže dôjsť k tomu, že baktérie voči nim nadobudnú rezistenciu – stanú sa voči nim odolné.
V minulosti zvládnuteľné komplikácie
Antimikrobiálna rezistencia (AMR) znamená, že mikroorganizmy – najmä baktérie – prestávajú reagovať na lieky, ktoré ich mali zničiť. To vedie k horšej liečiteľnosti infekcií, predlžovaniu ochorenia a vyššiemu riziku jeho šírenia. Rezistencia môže vzniknúť prirodzene, ale najčastejším dôvodom jej nárastu je získaná odolnosť, teda reakcia baktérií na dlhodobý tlak liečby antibiotikami, ktorá nie je vždy nevyhnutná.
Slováci hromadia antibiotiká aj bez stanovenia diagnózy, lekárne zaplavuje liekový odpad
ÚVZ SR upozorňuje, že čoraz viac pacientov s bežnými infekciami môže čeliť komplikáciám, ktoré boli v minulosti zvládnuteľné. Rezistentné baktérie sú zároveň hrozbou pre zdravotnícke zariadenia, kde môžu spôsobiť infekcie u oslabených pacientov, a komplikujú aj výkon bežných zákrokov.
Ochrana účinnosti antibiotík
Odborníci varujú, že vývoj nových antibiotík zaostáva za tempom, akým si baktérie vytvárajú odolnosť. Práve preto je dôležité znížiť spotrebu antibiotík a užívať ich len vtedy, keď je to skutočne potrebné. Ak sa zníži tzv. selekčný tlak, baktérie prestanú využívať odolnosť ako výhodu a postupne ju stratia.
Každý jednotlivec môže prispieť k ochrane účinnosti antibiotík tým, že ich nebude užívať na vírusové ochorenia, nebude ich žiadať od lekára, ak nie sú potrebné, nedeliť sa o ne s inými ľuďmi a vždy ich užívať podľa predpisu. Liečbu netreba prerušovať ani v prípade, že sa pacient cíti lepšie, pretože tým sa zvyšuje riziko návratu infekcie.
Dôležité je aj dôsledné dodržiavanie hygieny, očkovanie a prevencia infekcií. ÚVZ SR pripomína, že antibiotiká ničia aj prospešné baktérie v tele, čo môže viesť k ďalším zdravotným komplikáciám.
Nepriaznivý vývoj pri enterobaktériách
Rezistenciu mikroorganizmov na antibiotiká na Slovensku sleduje Národné referenčné centrum pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov a ďalšie pracoviská pod gesciou Úradu verejného zdravotníctva SR. Výsledky ich práce pomáhajú lekárom zvoliť najvhodnejšiu liečbu, ale aj nastavovať celonárodné stratégie boja proti šíreniu rezistentných baktérií.
WHO varuje pred rýchlym šírením infekcií spôsobených baktériami rezistentnými na lieky
V poslednom období odborníci zaznamenávajú nepriaznivý vývoj pri enterobaktériách, ako je napríklad Klebsiella pneumoniae odolná voči karbapenémom. Táto baktéria môže spôsobovať vážne infekcie, najmä u oslabených pacientov. Naopak, výskyt zlatého stafylokoka odolného voči penicilínovým antibiotikám mierne klesá.
ÚVZ SR zároveň upozorňuje, že zodpovedné užívanie antibiotík je najúčinnejšou ochranou pred návratom do čias, keď aj bežné infekcie mohli byť smrteľné.
