Rozsiahle škrty v zahraničnej pomoci, ktoré vedú Spojené štáty, spôsobia tento rok pokles medzinárodného financovania zdravotníctva na najnižšiu úroveň za ostatných 15 rokov.
Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v prestížnom časopise Lancet, ktorá varuje pred nástupom „éry globálnej zdravotnej úspornosti“.
Dramatické zníženie financií pre najchudobnejších
Financie na zdravotnú starostlivosť pre najchudobnejších a najzraniteľnejších boli tento rok dramaticky znížené, pričom najväčšie škrty zaviedla administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa. Výrazné zníženie pomoci oznámili aj Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko.
Zatiaľ čo v roku 2021 počas pandémie COVID-19 dosiahla globálna zdravotná pomoc rekordných 80 miliárd dolárov, tento rok klesne podľa odhadov na 39 miliárd, čo je najmenej od roku 2009.
Najviac to zasiahne subsaharské krajiny ako Somálsko, konfliktmi zmietanú Konžskú demokratickú republiku či Malawi, ktoré sú na zahraničnej pomoci najviac závislé.
Vplyv škrtov
Škrty budú mať zásadný vplyv na liečbu a prevenciu HIV/AIDS, malárie či tuberkulózy. USA znížili zdravotnú pomoc medziročne o 67 %, Británia o 40 %, Francúzsko o 33 % a Nemecko o 12 %.
Autori štúdie z Inštitútu pre meranie a hodnotenie zdravia (IHME) vyzývajú na urýchlené zvýšenie zdravotnej pomoci a hľadanie alternatívnych zdrojov financovania.
Podľa inej štúdie uverejnenej v časopise Lancete môžu samotné škrty USA do roku 2030 viesť k viac ako 14 miliónom zbytočných úmrtí. Pre porovnanie, počas prvej svetovej vojny zahynulo približne 10 miliónov vojakov.
